sa spratal som
aby nebola cesta zarúbaná
ešte aj zahataná
tíha na mňa dolieha
rata
ako na posledné koliesko v hlave
mašinérie imakulata
len čo som sa trochu rozpamätal
už sa nádejám druhého breha
narodenie je ostuda prekliata
tento výkrik úzkosti ma stíha
až ma dvíha z pasie pre samovraždu
som asi osprostel na staré koleno
riha v mramorovej doske hrobu
pretenzie
na krku už visím za lano
len, aby som konečne vystúpil z radu..
Celá debata | RSS tejto debaty