v opilosti bolesti na duchu. ..
23. novembra 2024 13:52,
Prečítané 21x,
kristian66,
Nezaradené
ležím
pri zemi
a neviem sa postaviť
od zeme
neviem nabrať dych
aby som dostal svoje telo na nohy
zbieram zbytky síl
môj postih negativity
krysý dostih depravity
ktorým mi podkúril záhy
len čo sa dovtípil
do slova, ktoré rozvážil
moje telo kleslo bez milosti v jeho
očiach ako monolit
v opilosti bolesti na duchu…
27.11.2024
Ľudské sebavedomie je povrchom a priepasťou je ´vedomie´ kým nevedomie je záchrannou sieťou. Za jedinú platnú ´pravdu´ berie ako solipsizmus tak aj ´dialektický-subjektívny idealizmus´ ´subjekt´ a jeho vnímanie skrze, ktoré človek môže odhaliť štruktúru protikladov, ktoré vezia v samotných základoch vecí; dekonštrukcia je týmto pohybom ´zmyslu´ si myslím, ktorý [...]
27.11.2024
čas sa rýchlo míňa mňa jeho slovo nezaklína nikdy som nepotreboval byť v klídku o sebe sám ako usínam mne sa hnusí človek osika ja som musel pikať šialenstva ´logika´ ja nemám vyhlídku…… x to v medziach slušnosti som sa začal zadúšať keď na mne skúšali psychofarmaka a klietku za moje myšlienky do, ktorých som sa halil mňa pán na hard disk [...]
26.11.2024
Za tvz ´inakosť´ sa maskuje ľudská zbabelosť, ktorou spoločnosť opovrhuje…….zbabelosť , alebo strach z riadneho života v spoločnosti…….. jedenásť rokov trval proces mojej ´resocializácie´ do spoločnosti z, ktorej ma nariadilo ´panstvo´ vyhodiť, keď som si ju omotal okolo prsta, a nič na mňa nemal Tantal…….. Som sa tomu do krvi bránil, [...]
Celá debata | RSS tejto debaty