666

táto izba, kde zvíril

sa prach

môj vesmír

uzamknutý za dverami

snu zboreného obrazu

ideogramu šťastia rozpoltenej

druhej tváre z kurzu

prežitia lekcie života morózneho

kastráta, ktorého fáta zastihla

nepripraveného im čeliť, keď

dusil sa v kúpeli zlata

horúca ihla ušila búdu

bola to odplata, ktorá ho máta

záludne za lubom, keď hudie

nikdy by nepovedal, že sa preráta

len preto, že úpeli

na konci s dychom, ktorí v týchto

končinách fabrikáta udáva tempo

vylučovania v reči metabolickej

mŕtvoly…

..

hmota

z blata

ozmyslená slovom, ktoré

ho ovláda do končekoch prstov

plače, aby nadobudol vedomie

darom v početnej prevahe afektu, ktorým

ho uzemnil na tvári plnej žlče

….

ja

nemám ani páru

ani šajnu

spal som aby

som zabudol, že jestvujem

podľa plánu vmestnaný

do kože, ktorá zotlela

v pravom uhle telesnej schránky

za zenitom kde žhne

potajomky oko

na dne

ktoré investujem len čo ho

deprogramujem ako karmu, ktorá

mi prischne, keď kročaj ublíženia

na zdraví bude

možnosťou voľby..

..

ublíženie na zdraví

vo vráskach tváre

po, ktorej sa leje

slza

ktorú vyronil od oka

keď chcel vydať hláska

cháska sa mu smeje

na vetre jástva

rozpolteného božstva

matere, ktorá bodla

nástrojom

pristrihla krídla

preživšieho anjela

keď padla otázka života a smrti

aby ho vzkriesila a nebol to hriech

vstať z popola..

..

smrť

je kauza

schíza nie je póza

makabrózne tiene

vyrazili dych

ako pot na čele

extravaganza pre, ktorú

práskol do bot

…

srdce

dolámané

ich chtíčom

predpojatosti

ratolesti, ktorá

parazituje na živej mŕtvole

cestu si klestí

lebo pomaly poputuje

skrze to puto

je mi všetko ľúto

techtle-mechtle tejto štreky

na, ktorej mi robil naprieky

už sú len lieky

do papule

..

sebavedomie

ktoré som stratil

voči akému sa ohradil

teraz posledne

ktoré zo mňa vymlátil

neviem akoby som svetbeh zvrátil

čakal som nemožné keď som sa

do temnoty šatil

no chytrý ľudský živel ma prekabátil

rieka krvi sa mi vyliala z brehu

so mnou sa nekamarátil zato, že som

mu rovnakou mincou oplatil

ignoráciu, ktorá je blahom

…

transfigurácia

v šans

šla moja existencia

stratená

po kolená

po pás

po uši o, ktoré ma ukrátil

volens-nolens prepolená

..

z prázdna

hmatateľná

temnota v, ktorej odpočíva

odpočatá

..

slzy

horúce

ako prsty funerálu

slovíčkarenie, ktoré je chtíčom

terminálneho štádia ochorenia

mozgu

ktorý vzplál

keď ho dráždili bosou nohou

primordia

keď sa už brieždilo na lepšie časy

a vyrojili sa ľudia

diskordia mordu

ontologična

nejaké to nič

pričňa v cele karmického prechodu

…