cesta
sťa
tento život
z, ktorého ma vysťahoval
ako ´samovraha´
ma zoval
musel som to zochabiť
stál
ako socha
oni ma prišli zabiť
vábničky
som sláb
nemám koníčky
iba výčitky
za svoje vyčíňanie
oni ma vycvičili
nabic
hic
a holá ric machiavelliho
strach z diaľav
nemožný stav, ktorý ľudia vidia
bojím sa otvoriť hubu
nesproboval som
sa dopátrať lesa rúk
nasadili mi do hlavy chrobáka
a dali po zobáku
z rýchliku
nemal som kliku
vykutrať
čoska zo svojho vnútra
dieťa sa chcelo hrať
ale
to pocit bol ultra negatívny
to nie je kult mojej zničenej osobnosti
neutralizovanej
neutra
bolo avizované, že som retardovaný
bez pardonu
aj keď som sa dvoril primadone a trúbe jerichovej
v richtiku
zrichtovaný
xicht
najdepresívnejšieho človeka pod slnkom
s jeho okom, ktoré desí
hlavu čo zvesí
esíčko
tvoj chtíč
na slovíčko
poslušen
chce byť z celej duše, ale tá vyvanula
aj keď myšlienka kanula
o tom, že
sa jeden pričinil o božu manu
k ránu
chcel panenskú blanu matky prírody
prízemnej
to, keď sa dozvedal o schíze; debilitujúce mentálne ochorenie
na nebi v pekle
fixujúce
človeka k trýzni
zatrimaného
lebo ono mu čo to patrí
aj keď hovoriť to sa nepatrí
a ide o to vytrimať
aj keď istotu netrímaš
z netrworldu
iba skuldu
a kudlu
ze zad
nadčloveka
dekapitovaného
ako hirohito
boh pitoreskný
ja som bol hore
ale pocit to bol teskný
moje oči stratili lesk
preplesk
som
chápal ako rozštep mysle
oštep
sa mi zaril pod kožu
košte ľudstva
koštuj
moje vyobcovanie myopického imbecila
v limbe
jeho sila je minulosť
za liter geci
k veci hovoril
recidivistu
aby to počuli ľudské hnidy
na svatého dyndy
xindla
bez srandy
otázka šukandy
dandy warhol
zdrhol asi
lebo si nemrdol
hodilo ho o zem
až sa strhol
prchlivý
vrch
drzosti
mentola, ktorý je živý
z posledných posledný
a neposedný
so svojím šeredným predsavzatím
jeho stav zavládol
on neomládol
cestou necestou tam
s tou istou bolesťou
dole
v nesnázích
víchor
ma
derie z vydrancovanej skury
mančuriánskeho kandidáta
kontrakultu
toho dáta
keď som za pačesy chytal nafukovaciu anču
kamaráta
s ulteriórnym motívom
za krivým úsmevom
devócie
mafiána
bola mi odňatá telesná schrána
v nirváne nibirv
akoby som bol líbivý
ale z polovice neživý
pocit těživý
za mříži
režimu
mimózy a jej anamnézy
som sa nakúril tézy
to
ako mi to udrelo do hlavy, a následne sa do chodu dali city klamné
ako keď ti zlomia väzy
a tvoje súhvezdie púho púhej existencie sliepňa
do roka a do dňa
pretože prišiel rozštep vedomia
aj keď si stepoval stranou hlučného ľudstva………..
Celá debata | RSS tejto debaty