666

včera

som chodil po uliciach

klopil zrak

lovil v pamäti

trávil

čas

rozjímaním

vynímal sa na posteli

mal strach z hrôzy, ktorá ma obklopuje

bol popudlivý

hľadal pudla

myslel nato, že ma bodla kudla od chrbta

projikoval

na okolie

svoje pochmúrne pocity

mal stav, keď všetko čo súrilo ustalo na mŕtvom bode

keď

sa idiotovi od huby kúrilo ako klamal

reflektoval som nato ako ma to pobúrilo, že som sa rozzúril

zahanbený

zo samovraha

horeznačky

zalez som si hovoril; aký to je len les a prales

kirké filozofky

nebirovanej

problémy, ktoré sú veľké, ktoré do obludných rozmerov sa zväčšili

a ja neviem afirmovať

v mžiku oka samuraja

počúval som mamu, keď mi ukazovala cestu z hurhaja

okolo zlatého teľaťa

surhumanistu, ktorý sa zdekoval ako gáfor

keď mozog bol na mäkko

to šialenstvo zašlo priďaleko

suma sumárum

primordium

mimo mísu