včera
som chodil po uliciach
klopil zrak
lovil v pamäti
trávil
čas
rozjímaním
vynímal sa na posteli
mal strach z hrôzy, ktorá ma obklopuje
bol popudlivý
hľadal pudla
myslel nato, že ma bodla kudla od chrbta
projikoval
na okolie
svoje pochmúrne pocity
mal stav, keď všetko čo súrilo ustalo na mŕtvom bode
keď
sa idiotovi od huby kúrilo ako klamal
reflektoval som nato ako ma to pobúrilo, že som sa rozzúril
zahanbený
zo samovraha
horeznačky
zalez som si hovoril; aký to je len les a prales
kirké filozofky
nebirovanej
problémy, ktoré sú veľké, ktoré do obludných rozmerov sa zväčšili
a ja neviem afirmovať
v mžiku oka samuraja
počúval som mamu, keď mi ukazovala cestu z hurhaja
okolo zlatého teľaťa
surhumanistu, ktorý sa zdekoval ako gáfor
keď mozog bol na mäkko
to šialenstvo zašlo priďaleko
suma sumárum
primordium
mimo mísu
Celá debata | RSS tejto debaty