666

Napriklad v Patandzaliho J6gasutrach sa hovori o nevedomi ako o ohromnej zasobarni latencii, latentnych obsahov, ktore sa chcu vyjavit‘ vo vedomi. Na vysvetlenie pohybu tychto latencii z nevedomia do vedomia pouzivaju metaforu pana ako vedomia a tanecnice ako obsahu vedomia. Ke‘ sa tanecnica objavi pred panom, tak naplni svoju ulohu a nenavratne mizne.7 Latencii v nevedomi je vsak nesmierne vel’a a vsetky su pudene, aby sa vyjavovali vo vedomi. Okrem toho mnohe objektvizovane latencie neboli dostatocne uvedomene, a opreto sa vracaju spat‘ do nevedomia, cim sa este viac posiliiuje kruh nevedomie – vedomie – nevedomie.8 Tento kolobeh podl’a jogy sp6sobuje to, ze clovek nema vhl’ad do svojej podstaty, t.j. do duse, atmanu a mylne sa identifikuje s obsahmi svojho vedomia, ktore prichadzaju stale nove a nove, a tym dusa straca vlastny pokoj a ukotvenie. Vychodiskom z tohto kruhu je jeho prelomenie, co je vlastne zastavenie mysle.