666

Nemyslím si, že ´zmyslom života´ je existovať, lebo ´existovanie samo o sebe´ obnáśa len bolesť, ktorá život unáša do neznáma, a to je asi tá života dráma….

Zmätenie jazykov v pervertovanom svete chimér, kde nič jakživ nebude fér……aby v tom bol čert z iných hemisfér, čo drží sa pri zemi matke, aj keď ma kopytá vratké, a necháva po sebe stopy….

Aj zajtra je biely deň, keď budeš medzi štyrmi stenami svojej cely samotky podobrotky či pozlotky….

x

Ja som svoje ´sily´ nikdy nepreceňoval natoľko, aby ma hádzali do jedného vreca s odpadom spoločnosti, a nariadili šaleny dom…..v okamihu tom, keď som sa transformoval skrz premeny, aby ma nikto ´nenormoval´…..

Som zostúpil do trinástej komnaty svojej bolesti, kde nieto nádejí, kde v mžiku svetlo mizí, kde nemáš kliku, kde ťa opúśťa hojivý dotyk času, lebo si viac mŕtvy ako živý..a šialenstvo je tam tou špirálou po, ktorej sa tvoja zruinovaná duša spúšťa do neprebádanej traumy…

Tvoje ´sny´ sú ideovým zločinom pod slnkom čiernym novým, ktoré práve lezú z dier vziať ľudí na pranier……

Pre pravdu sa je treba obetovať, v jej hľadaní nepoľavovať, a vinu na nikoho nezvaľovať………, ale radšej sa k pravde cez jeho mŕtvolu prebiť ako v klamstve byť….

Jeho smrť ma vzala, aj keď to bol človek s, ktorým spoločnosť nikdy nerátala, a vždy mu to všetko zrátala…..

Rozum je nástroj, ale ty nie si disponovaný ho využívať vo svoj prospech k úžitku bezo zbytku pochybenia?

Budí sa zajtra, aby opakoval včerajšok, a trpí svoj zovňajšok, ktorý vyťahuje z hovna pána čerstvého zrovna……bolesť nevýslovná, keď ho ten so zemou zrovná……aby sa na rovné nohy viac nepostavil pre bohorovné reči pána, ktorý sa na tom ´divadle krutosti´ skoro k smrti ubavil… tak mu mlela huba.

v živote, ktorý som ja žil nebolo opatrnosti nikdy dosť a predsa ma nikto nechcel držať v ´patrnosti´.

Neverím, že existuje ´zmysluplná životná filozofia´.

Byť nažive nič neznamená, a ty si maj svoj život v paži …..

To bude zrejme odmocnina módu, ktorým je tvoja vina…..

Z lásky k humanite popoťahoval z nite, len, aby som od samovraždy neabstrahoval, a moja smrť bola pre neho blaho; tak ma utýral bezhlavo…..

Videl som odvrátenú tvár Janusa, ktorý na mňa fľusal dokým som sa nudou neukusal…….bol z USA kde husa prdla do kaktusa na znak zvrchovanosti práva, ktoré sa smrteľníkom nedostáva zákonite, keď musia jednako hrať všetko na oko……

Samovražda človeka, ktorého je púť odveká, ktorý se smrti leká……..

Zmysel život je postrádateľná báchorka brácho, a ty si jej vzorka.

Som zviera, ktoré vyskočilo zo skury na oči humanity tej slepej kury……

x2x

Tretie oko mi vyďobal, aby som zliezol v podsvetie; odhodil moje telo ako nadbytočný obal, lebo nechcel so mnou ´kontakt očný´, ale ma pod svojou taktovkou týrať pre šou…..s riťou holou…..

Bábiku uhnětli, a mňa tu net porazeného pre tento chorý svet……..kde sa naše oči stretli pod gilotínou, keď ma pre istotu obarili kyselinou, lebo som zaliezol do zelí, kde je šanca, že duša moja ženu opelí…….

Buď som ja spadol z mesiaca, alebo je humanita tvrdo spiaca…..natvrdlá z toho, že nás oddeľuje čiara deliaca, a naše cesty sa rozchádzajú smeru k cieľu sebazničenia s, ktorým máš čo dočinenia……

Krysa sa zahniezdila do môjho rodného hniezda spodného prúdu, keď som krvácal na rodnú hrudu ve svému bludu………

Na pochybách, ktoré ho zožierali, keď vypustil z úst lož o božom blude, ktorý mu liezol hore karkom do rodného hniezda kobyliek chorej doby.

Vidieť v poznanej nutnosti zániku krásu,  ktorá v prírode pobáda k rozmnožovaniu, lebo tam za tým účelom existuje, ale nedokázať túto pravdu ubrániť telom zmangľovaným pre rang na pyramíde moci, ktorá z očí a z mysle zíde…..

Život prináša bolesť, keď sa homo sapiens s ľuďmi neznáša, a jeho bytie sens nemá, keď je k nemu spoločnosť nemá………

Príroda z teba človeka neurobí, lebo si od prírody zviera, ktoré spoločnosť ochočila, aby na ňu tvoja existencia hrdlačila, a ty si nebol viac ako prd do súlože, ktorý vyskočil z kože…

Z ničoho nič sa nedeje nič?, alebo z nejakého dôvodu sa nedeje nič z ničoho nič?

Mesačné dieťa vyložilo na stôl nohy, keď som tam stál ako kôl v plote a nie vo svojej koži….

Keď je smrť tvoja jediná méta, lebo život nie je tvoja parketa, a ty nechceš sa vešať humanite na kark, keď ťa dúri z tohto sveta…..

Z akého dôvodu sa nedeje nič?

Keď sa všetko deje z nejakého dôvodu tak aj nič sa nedeje z nejakého dôvodu ? if everything happens for a reason than nothing doesnt happen for a reason too…

Buď ty udávaš tempo životu, alebo život tebe; existencia spomalená na hony ľuďom vzdialená……..

Do tuhého zaťal zuby, aby ma opantal, aby infikoval ma samovraždou, ktorú som odskákal na vlastné triko ako kal, a výkal jeho veličenstva, ktoré ma poslalo do piče…

Ten kto je na obdiv vzorom nejde jakživ..

Bleskurýchlo ma vyviedol z rovnováhy mimo dobro a zlo, aby ma zničil záhy bez úvahy do, ktorej by som prichádzal. Moja duša vzdychá bolesťou. Trpieť nie je cnostné a páliť most výsostné…..

Bezvládne som padal, kým som sa zdohadal, že do blázinca za mnou ľudská noha nevkročí, že ´pán ´reval len nech on pekne krvavé kocky zo strachu močí….. , lebo svet sa okolo neho netočí tak nech každému zíde z očí a mysle, lebo bude zle…..

Váha môjho stavu bolesti kam až pamäť siaha. Nepriateľ sa mojej krvi domáha, nariadzuje šaleny dom, štyri steny klietky, aby sa okolo rozvírili zmätky, ukladá ma do truny, keď moje slnko šialenstva za obzor zapadá on nôž popadá a reže do živého človeka idúceho za mreže………

Tvoje slová boli márne. Na kríž ťa pribili tí, ktorí nepochybili…..

Samovrah vnímal najtvrdšiu lekciu života zaťažkávajúcu, keď odmietli jeho k svetu súcu existenciu ako ´neopodstatnenú´, keď prišiel skrat v hlave na karku odvisnutej a on odišiel na večné kutě….

x

Mladosť pretiekla cez prsty, spálili sa mosty, aby samovrah skákal z mosta do prosta….

x

Slovo, ktoré z neho robilo muža vyslovil, a sa zlomil, lebo to bol omyl…….

X

Slovo robilo zo mňa muža, slovo, ktoré mi vzal, a nacharkal mi za to do tváre, lebo som sa mu nevešal na kark….