666

Udávať zmysel životu by smerovalo k moralizovaniu. Presné stanovené pravidla, ako dosiahnuť zmysel života nie je možné vymedziť. V prvom rade by šlo o odobratie slobodnej vôle rozhodovať sa, a za druhé pokiaľ by človek konal len na základe pravidiel bol by pozbavený dôsledkov, ktoré z jeho konania vyplynú, pretože jeho konanie bolo na základe určitého pravidla. Situácie, ktoré človeka postretnú nemôžu byť podchytené nejakým morálnym kódexom či pravidlom, nie je možné toľko pravidiel vytvoriť pretože pre každého človeka je rovnaká situácia rôznou. Pomocou morálnych pravidiel sa človek ma snažiť nasmerovať svoje konanie k tomu, aby dôsledky z neho plynúce boli pozitívne pre väčšinu ľudí. 88 Človek má slobodnú vôľu, preto si môže so svojím životom naložiť ako uzná za vhodné a vytvoriť si zmysel života podľa svojich hodnôt, hodnôt, ktoré uznáva a o ktorých je presvedčený, že sú správne a dobré. Na otázku o zmysle života, sa dá odpovedať na základe zodpovedania dvoch otázok: Kto som? a Kam spejem?. Na tieto otázky má snahu nájsť odpoveď aj bioetika. Aj na základe odpovede si môže človek nájsť svoj zmysel a pochopiť život aj smrť. Bioetika vykresľuje vo svojej teórii problémy chápania, prijatia či odmietnutia zmyslu smrti. Bioetika je disciplína, ktorá je však viac zameraná na prevedenie praktického do teoretického. V rámci bioetiky sa smrť ako taká zaraďuje k problémom tzv. thanatológií. „Thanatológia je chorobný strach zo smrti. Je to náuka o smrti. Je väčšinou definovaná ako interdisciplinárny odbor o smrti a o všetkých fenoménoch smrti, ktoré sú s ňou spojené“