666

Vyhradil si ´právo´ ma napadnúť, aby som musel v hľadaní ustrnúť, a nebyť viac k mání na pohledání ?tvrdil, že moje počínanie smrdí kriminálom, lebo som ho dobehol by málom ? predbehol, obehol ? preto ma nútil trpieť bezbreho ?cez vlastnú mršinu ?sa na mne vyvršoval ?aby ma chorým menoval ? intervenoval, lebo mi život, by nikdy nevenoval?  On, ktorý sa o mňa v živote nestrachoval vymyslel tento trest? Aby ma pochoval?

V kakofónii schizofrenických hlasov tvrdil, že moja smrť je jednako jedna báseň, že skapem nevdojak na znak potupnej porážky spoločnosti spupnej, a bude to okej…., lebo mám v hlave hokej, ktorý ma beztak povedie v temnotu, že život môj je existencia ta táž, ktorá na seba vymyslela persifláž, lebo nemal grif, a ja som naif…..

Parazitoval na mojej energii, aby ma mohol biť ako źito tak uniesol moje kogito, aby sa mohol smiať z ´nemogy´, ktorá bude v lágri mešuge sešňerovaná do kazajky znenazdajky, vyprával o suicídiu bajky, aby mi uleteli čajky…..

Samovražda je skutok, ktorý sa nestal? Prečo ťa potom za neho trestal?

Spočívam v tupej bolesti, ktorá ma ohlupuje, lebo mi život o chlup vyfúkli co by dup atakovali ma ako posledný strup…..pozemský, ktorý kopali tam a sem, lebo si o ňom ´urobili pojem´ honem…..

Nežijem pre srandu králikov, a ani pre srandu králikov neskapem, lebo som mal kliku a chytil štiku v richtiku…….

Keď si sa narodil ako Boh tak neumrieš ako človek, a keď si sa narodil ako človek tak neumrieš ako Boh…..

Zruinoval čo sa dalo, aby ma vyšinutým zoval, menoval, lebo mám v hlave psychiatrické seno, tak mi hádzal pod nohy poleno, aby som neuniesol svoje bremeno…..aby ma zniesol zo sveta, a obrátil na popol……………..

Ukul ma do reťazí s tým, že mi život pokazí, nútil chorých ľudí ako ja aby pred ním postávali nazí, keď im pálil most nakoľko ich apel ´neprerazí´……

Musel som klásť odpor, lebo ma odsúdil na peľasť smrteľnú, keď atakoval moju dušu svetelnú, aby sám schmatol oprate a mňa premenil na popol v tom chvate…….

Najťažšia, alebo i najzložitejšia cesta životom je cesta odporu zo vzdoru, ktorá trápi do úmoru na potvoru…….

Pre suchopárne duše chcem byť duchom ohňa, ktorý ich sežehne ako v najšialenejšom sne, ktorý v ceste k ich spopolneniu neuhne od pol pása stiahnutý zo skury do seba šialenec ukutý vo vyhni bolesti v jednom ohni, ktorý ich prekliatie hlása premenených na popol.

Na Boha za humnom sa odvoláva ? kým svätská sláva moja je mu poľná tráva ? Ktorá existencia ako moja bola k jeho šialenstvu zvoľná ?, ktorá samovražda je dobrovoľná ?

Potichy som trpel ľudské pletichy z, ktorých mi nakoniec bolo zle na hlavu podle plánu sebalikvidácie, ktorú vlastne neorchestroval nik ako taký z ostrova sebe sama k tomu šialenému ránu v klietke psychiatrickej za hlúpu nánu nafučanú čo bola hneď fuč, keď nastal puč…….

Adresu si nesplietli, aby som trpel ad nauseam miky mauza zo života, ktorý je ta tam, a ja vlastne neviem čo je to za kauza mizantropická pre, ktorú ma vyhodili z ľudského okresu, aby som padal kade ľahšie stamade a nakoniec zo všade….

Robil si na mesačné dieťa zálusk, a volal ho do lesa, lebo z neho je ženská ako lusk; ženská, ktorá roztočila špirálu vedomia v nevedomí do, ktorého sa človek zlomí, že sa mu všetko v kotrbe domieša akoby ho oklieštili kliešte, ktoré cicajú krv z neho akoby bol pošahaná opica strasená zo stromu poznania dobra a zla, ktorá zapríčiňuje pohromu už len tým, že demonśtruje suicídium posunutá dál o d ům……

Monotonopakultúra znaku v rozpakoch po všetkých tých atakoch ma jednako nepoložila, keď sa do života moja duša vložila….

Od bolesti som stratil vedomie seba, keď mi bolo beda, keď atakovali domaseda na čase….

Som bol ukrižovaný na kríži ako príživník, ktorý si nestrážil slovník, ktorý v konečnom účtovaní ani nezavážil, ktorý žil bezo zmyslu, a sám sa vydal napospas dobru a zlu ukrytými v ľuďoch, ktorý ho vláčili po súdoch ako vojnoví štváči či sa ti to páči či nepáči….

Na krídlach lásky vynesený do závratných výšok som pochopil svoj osud nezvratný, svoj boj, ktorý mi nebol nič platný……

Posun vôle k moci zažilo unikum, keď ho vyhnali dál o doom……

Hrabal iba k sebe, aby o sebe šíril povedomie, ktoré živáčik nerozptýlil nakoľko nepochopil, že sa v ňom mýlil, že ten ´človek´, by ho nikdy neprichýlil pod krídlo humanity, keďže mu vyhadzoval na oči zlo čo pácha, keď ľuďom v ich sračkách hubu mácha, a nezná pritom bráchu zakukleného v znaku, ktorý je údajne ku-ku, keď chce vyviesť z rovnováhy suku, ktorú si snáď musel s niekým pliesť, keď došla o tom k nej zvesť….., že zaútočí ako na oko päsť…

Víťazstvo za každú cenu, ale bolo predsa lacné, keď ma na tácni doniesol psychiatrovi, aby mi vzal dych, a si ma znepriatelil, aby som sa do blázna vtelil, keď mi tak inštinkt nevelil.

Nietzschematrix aenima klimax ipssisima zima zima, života polovina bola riadna volovina…..

Mal sa uspokojiť s holým životom, ale vzal si aj ten, lebo to bol iba sen……..

Víťazstvo za každú cenu pre zmenu plánu po ránu včasně v divokom sne…….

Človek od druhej prírody je aký je, ale nevie čo ho s týmto svetom propojuje, aj keď sa cíti fit k boju o hladný kark, aby sa nechoval ako parazit nachovaný ľudskou energiou solárnou a oprášil arzenál zbrojný, kým nepríde na psa katarzia, a nenastaví sa mu nová lata lebo v boji neznal brata.