666

Samovražda mi vzala dych, keď po mne spoločnosť chvátala a mne pred nosom mizla fáta….

Vojna visela vo vzduchu keď nabehla kuratela. Tvrdilo sa, že mnou ´nehla´ žena, ktorá ma postrehla, keď mi pálili dúhový most nádeje, lebo som ´človek´ zo samovraždy hotový, ktorý navyše schytá co proto, lebo sa na ´spoločnosť nechytá´, a noc šialenstva je definitívne dopitá, keď v tej bolesti ten chudák lítá…a za oknom blázinca svitá….

Som sa skryl do katakomby, ale našiel ma tam, aby začali hekatomby. Reval už z ďaleka, že zmasakruje človeka, ktorý sa vracal z ruje do svojej sluje. Reval, že on ho do blázinca skomanduje, lebo zavadzal doma……

Z celého života mi vyrobil jeden veľký problém, aby ma za živa pohřbil……lebo nepoznám riešenie tohto ´megaproblému´…….

Som na staré kolená omladol, ale do žiadnej spoločnosti som aj tak nezapadol.

Bordeľ je v sebe organizovaný chaos ad oculos, a mord diskordiánsky. Stačí, že odmietneš kokot pánsky……

Penetroval mi mozog, lebo som do vetra splietal halucinácie vetroplacha, aby si na mňa ´ľudia dali bacha´, lebo on mi dáva v blázinci zaracha……

Keď mi vzali ľudské práva ´pán´ reval, že ten ´chudák za spoločnosťou pokulháva´, a za niekoho sa ´vydáva´. Reval, že on tomu dá po boku, lebo vidí tŕň v oku sosájety, ktorá halucinuje z trucu, že samovraha aj ju samú dá do pucu…

Vojna visela vo vzduchu, a mňa držal od tela, aby som nezasiahol. Neuhol ani o piaď, aby som sa pred ním plazil po bruchu až ma z toho pocit despondencie mrazil, keď som sa stal recipient tej lekcie z umierania po, ktorej ma vypoklonkoval z každých dverí. Dodnes si pamätám ako sa z toho blazeovane škerí, že ma vystavil ľudskej nákaze a nemal lásky ani za mák….

Ľudská vôľa nie je indiferentná; je buď dobrá, zlá, alebo mix toho, ale nie indiferentná….

´kokot´, ktorý mi ´chcel len dobre z vlastnej vôle´, ktorá je zrejme ´garantom dobrého´ šiel do blázinca a mlel pantom, že sa ´idem zabiť´, že mi odbíja posledná hodina, a reval, že ´nech sa ten chudák radšej v klietke zvíja´, keď vedomie chorého pokútne nabíja jeho jebnuté slabomyseľné ´ja´ čo bezcieľne gravitovalo okolo ženy, ktorá ho nedostala z hlavy…..do nohavíc, lebo nie je ono ´víc´….

V lone Zeme sa zrodil Boh bez vedomia…….človeka………

Mesačné dieťa sa znieslo z nebies a ľudstvo v úžase ani nehleslo to heslo do jeho lona, keď sa otvorila divadla tej krutosti opona, a roztrhla medziľudské puto.

Moje sebavedomie, ktoré predom odpísal sa naplnilo ako záchodová mísa, lebo ´pán´ hľadal slová s akými ma pochová, keď ma opustí energia vôľová…..

Hádzal kockami medzi mojím životom a smrťou, aby ma ľahšie ľavou zadnou odkopol do zabudnutia, aby ma vypol, a ja sa obrátil na popol…..

Životom, ktorý ´príde potom´ stráda, lebo celá jeho existencia slúži ako náhrada na, ktorú samovrah šáh, aby sa preklopili váhy spravodlivosti, bezhlavo….

vojnová mašinéria chŕli propagandu, slová čo tnú do živého pre srandu pokusných králikov v amoku hystérie masového človeka, ktorý umiera za hotové…….

Rana sa nezhojila, a mňa príčina podnietila, aby som sa zabil, ale viac jej niet…..

Som sa naprogramoval na sebazničenie, lebo som nevydržal psychiatrické mučenie….., keď mozog haproval, a ja o druhý dych bojoval…

Nenávisť je ako na oko päsť, len ju musíš chŕliť o sto šesdesiat šesť……..

Moja samovražda nemala chybu, a ja sa dal do pohybu do nenávratna v háve samovraha, ktorý explodoval ako Etna, keď ho pochytil samovražedný komplex menejcennosti z toho, že jeho život je len sen, ktorý dokončí vo svojom mene……

Od bolesti som skuvíňal, keď ma zo spoločnosti vyňal, lebo som sa z kríža nesňal…….les rúk ma doháňal a žiaden Boh sa nado mnou neskláňal…….keď mi lesk z očí vyhasol, lebo pán na mňa brízgal do kola kol pre chorobu duše, ktorá ma privádza do hrobu…..

Tempo úpadku je vyššie ako tempo progresu, keď sa vedú vojny žabomyšie a bijú blesky z jasného neba pre tvoje poklesky……

Narovnával charakter, aby som životom nepreplával, ma udával, aby na mňa do klietky mával, keď ma zomelie súkolie a on ma zverí do chorých rúk, len čo ma vyhodia z každých dverí, a on sa so mnou viac nepomerí, keď šialenstvo nadobudne galaktické rozmery, aby ma dotrhali ľudské zvery……

Nekonečná tragédia počala, keď som na staré kolená omladol, a ma atakovali, aby ma izolovali ako separé, aby som sa o samote zosypal nadol, keď prišlo obvinenie, že mám v hlave ´holosy´, ktoré druhým ľuďom strkajú do života nosy, keď tí na nich frkajú…..od svitu do mrku…..

Žena neodkvecla, ale sa naopak hecla vo veci, ktorá je tvoja vec, ale si daj pozor, aby si nezhorel do tla, keď si ťa budú psychiatri doberať z každého uhla, aby tvoja existencia vytuhla….

Diabol v nás drieme, a my biedu trieme ako jeho plémě v tomto systéme…….

V mžiku oka mi zmenil vedomie, aby som si svoju samovraždu odskákal na vlastnom triku. Vlákal ma do labyrintu šaleneho domu, kde som tonul, lebo sa pán odul za to, že nie som homunkul, ktorého spoločenský poriadok do okov ukul ako všetkých otrokov…..režimu ktorí stratili sisi ipssisimu…..

Boli zrušené všetky moje ´ľudské práva´ pánom, ktorý sa ´absolútnej pravdy´ dovoláva jedným dychom a druhým ma uspáva sračkou, ktorú si nalháva, aby som nadobro zaspal, keď mi do huby natlačí svoj fal…..Tantal…..

Zmŕtvychvstanie z popola na mysli tanie, a ty si mal byť bohatší o poznanie, ktoré si našiel tam, kde jakživ nevkročila ľudská noha rádoby Boha megatechnického, ktorý ti vzal dech ega zatrateného v represívnom aparáte na dráte do zabudnutia…….

Myšlienky uleteli ako včely, keď som v blázinci stál ako stena biely, že by sa vo mne krvi, ktorá sa vyliala ako času more nedorezali. Do ucha mi nepriateľ vrieskal; tvoj život jeden hore-dole, aby zo mňa priznanie vytrieskal……

Nemám žiaden cieľ, lebo mi je amen. Hodil som sa do hry v, ktorej nepriateľ konzekvencie vyvodil, aby ma zo sveta sprovodil…….

za pätnásť minút slávy v hábe zistil, že mu hrabe na betón preto nasadil tón defétistu, ktorý vytiahol kanóny, aby ho prenasledoval ďaleko na hony vzdialenej zeme detstva, ktorá je každému tri päť odkedy ju pozná naspamäť..

keby sám podstupoval teror, ktorý pôsobil, keby ho podstupoval do bodu, keď mu žiť príde glupe, keď neprežil, by život v ľudskej tlupe…., keď by ho nepriateľ vykúpal v jeho vlastnej krvi, lebo do výšin stúpal….

z ticha kam ma vyhnal som sa vrátil premenený len, aby ma zahrabal do zeme s ranou na duši za to, že som neprešľapoval stranou…dal mi zlámanú grešľu za

pokus o samovraždu v najlepších rokoch, a napadol ma od zadu za ženu planú…..