Nové možnosti v skúmaní vedomia objavil L. S. Vygotsky, ktorý vypracoval teóriu kultúrneho a historického vývoja vyšších mentálnych funkcií. Vychádzal z toho, že pri prechode od zvierat k človeku sa mení charakter interakcie človeka s prírodou. Jednou z podstatných vlastností tejto interakcie je mediácia, ktorá sa prejavuje vo využívaní nástrojov. Keďže vedomie je odrazom sveta okolo človeka, jeho ideálnej bytosti, hlavný rozdiel od psychiky zvierat spočíva v používaní špeciálnych psychologických nástrojov – znakov, ktoré prestavujú celý systém mentálnych funkcií.
Týmto sa však Wittgenstein nesnaží povedať, že myslenie nie je dôležité alebo to, že rozum hrá v našom živote inú ako výnimočne dôležitú úlohu. Nepresadzuje teda voluntarizmus, emotivizmus ani iracionalizmus. (Rovnako sa nesnaží spochybňovať našu schopnosť racionálne si plánovať budúcnosť.) Pokúša sa povedať, že ak chceme nájsť všeobecné pravidlo, z ktorého nás veľká väčšina tradičných filozofických otázok o pravidlách nechá absolútne chladnými, nemali by sme zabúdať, že ešte skôr, ako o nich začíname uvažovať, už konáme. Ak chceme mať pri tomto skúmaní pod nohami pevnú zem, nemali by sme strácať zo zreteľa, že najskôr je vždy určité – a nie iné – konanie a až potom je rozmýšľanie o tomto konaní (i o čomkoľvek inom). Podľa Wittgensteina je v tomto ohľade rozhodujúce práve správne poradie: „Pochybujúce správanie a nepochybujúce správanie. To prvé existuje iba vtedy, ak existuje to druhé.“[7]
nad tym som nedavno premyslal. vsimol si si, ze najstastnejsi vysmiati su teoreti ki fyzici, hlavne ti casticovi? rpzumeju fundamentom fyzickej reality a pre nich je sqmotne prezivanie velmi jednoduche, svet vedia zjednodusit na jeho najmensie casti a interakciu medzi nimi.
Celá debata | RSS tejto debaty