666

Bol som si vedomý svojho pochybenia za, ktoré som vedel, že sa môj život na zlú stranu zlomí…….

Srdcervúci ošiaľ začal, keď som povedal odtiaľ-potiaľ……

Tí, ktorí ho platia, šatia, jeho plány hatia? To sú jeho bratia? Kto sú to?

Moje výbuchy hnevu ma vyvádzali z rovnováhy no nemal som potuchy čo sa proti mne chystá; nevedel som, že moja porážka bude spečatená a istá……

Ma privádza do šialenstva, že nič v mojom živote nemá sens……..

Moja porážka bola mojou chybou, a ja som zaplatil životom…..

Myslel som, že platím vysokú cenu za svoj úspech, ale ukázalo sa, že za čo v skutočnosti platím vysokú cenu je porážka……

som svoj život aktívne ničil, aby na mňa nikto nič nenarafičil, ale som nevedel, že v človeku odpor voči mne klíčil, že ma napadne, aby ma skaličil….

najlepší z možných svetov je ten v, ktorom nejestvujem…..ten kde len bezodná priepasť zeje, kde už nie sú žiadne galeje.

som podstúpil psychiatrický experiment nie veľmi zdárne; snažil som sa si zachrániť skuru, ale márne; mi bili teatrálne a schválne; vliezli až do mojej spálne, aby ma týrali amorálne…..

Mne sa v podstate rozvidnelo, keď silou –mocou atakoval moje telo na odpis, lebo som ja ´hlúpy zimný gris´……

Ľudia, ktorí ho platia, šatia, a dávajú mu jedlo na stôl proste určia, že pri niektorých otázkach postačí keď bude ako v plote kôl……..

Som ostal rozčarovaný, keď mi uprel ´pol slova´………ktorým by som sa vedel brániť, aby som mu nedovolil ma haniť…

Keď sám vývoj nepredstavuje cestu napred tak mi na živote nič nepasuje….

Vzal ma útokom úplne nárokom, aby som nenapredoval kvantovým skokom…..

Som bol konfrontovaný útokom, aby o mńa viac živá duša nezavadila okom…..

Hudba ma napĺňa zúfalstvom z bolesti tej-toho kto na mňa ukázal prstom…..

Otázka samovraždy je otázkou ´prirodzeného výberu´?

Moje alter ego je mŕtve. Vyšiel som vonka na oči sveta ako barón Prášil, ktorý chcel zasadnúť na trón hojnosti, ale bol nesvoj, lebo mu nepriateľ zavalašil, že sebou šil…..

kolísal nad hrobom, keď sa ostatní zhostili svojich rolí, a stále opakoval, že ho duša nesmierne bolí, keď na rakvu kyslý dážď mrholí….

čierno biely deň sľubovali anjeli z horúcich pekiel k svetu súci ako nik, len, aby zjednali si do vyšších sfér prienik…..

mal som nastaviť chrbát, keď ma každý mal ´tak akurát´….

Smerodajné informácie, ktoré určili ´krajné riešenie´?

Moc mu zatemnila rozum, ale spoločnosť ho uzemnila?

Slovo, ktoré si nikdy nikomu nedal z teba ´muža´ isto nerobí..

Ostáva mi záhadou prečo ma odkopol ľavou zadnou, a potiahol mi víťazstvo rukou kradmou..

Nemyslím, že sebauvedomenie je vytriezvením, že prichádza predom neohlásene v mene vyššej moci, ktorej máš habadej…..

Nič si so mnou nikto nechcel vymeniť, ale mi do tváre nageniť; dať na vedomie, že som mu narušil súkromie, keď som nepustil svoj život z rúk?

Čím ten ´človek´ prispieva do spoločnosti okrem toho, že kydá hnoj z chlieva v, ktorom sa rozvaľuje a sa zaprisaháva, že čerta na stene premaľuje?

Nič nedáva zmysel, lebo nič nie je ohraničené ničím, ale všetkým?

Ten ´veper´ spôsobil depersonalizáciu, a derealizáciu ?

Nemyslím si, že život je vybočenie z ´normálu´, lebo neverím v žiaden ´normál´……

Na druhom brehu zelenšia tráva, a ono to s tebou zamáva…….ten človek ťa po celý život zaznáva, aj preto ti zlomil vaz, aby dokázal, že sa svojej ´dominancie´ nevzdáva…….

Každý kto čaká ´od života´ niečo viac ako život sa načaká….

Neveril vlastným očiam na, ktoré mu vyhadzoval, že je ´chorý priam´…….

Ja ´žijem´ svoj život v konečnom dôsledku, ktorý ani neviem dokonca domyslieť……neviem domyslieť dokonca dôsledok konečný v konečnom dôsledku…..

Nemyslíš, že človek disponuje absolútne ´samostatnou schopnosťou myslieť´? Samostatnou? Ako nezávislou na tom o čom sa myslí?

Je samovražda prejavom voľby, ktorú si človek osobuje ´plným právom´? Plným právom mať svoju smrť v moci?

Osud tebe dáva na výber medzi životom a smrťou?

V rovine absolútnej fantazmagórie ma vytlačil aj z tej periférie na, ktorej som balansoval, aby nešlo moje zdravie v šans….., aby som si zlomil vaz na prekážke, ktorou bude existencia ta táź…

.

Ublížil mi, lebo by porážku odo mňa neprežil, lebo by mu strašila do smrti vo veži……

Moja neudržateľná existencia bola ´na neudržanie´, lebo som im odmietal vylizovať rite, kým popoťahujú za nite.

Som sa nezviditeľnil a neozrejmil v pravý čas na pravom mieste, a ostal som kulhavý, keď severák dul, a mrzáka vešali na hák, lebo je on sám neblahý, a neudržal sa stebla……

´žiadne uvedomenie´ nie je bez bolesti; uvedomil som sa proti svojej vôli ostať sebou; život bol asi len nejaký omyl……

Človek nie je stopka na, ktorú evolúcia narazila, ale snáď jej ´najsilnejším článkom´…….

Človek nie je zádrhel evolúcie a ním sa evolúcia nezastaví………

Nakazený ľudskou hlúposťou a bludom som si trhol ľavou zadnou obrátený na popol.

Ja som sa mal pozastavovať nad životom druhých? Aby poza môj chrbát žalovali na vysokých miestach, a mne naháňali strach?

Je život organizovaný duševný ´stav´?

čierno biely svet je rozpadom faktov? pod taktovkou koho? ide ďalej šou v blázinci pod modrou oblohou?

živé dieťa je iba odrodou mŕtveho tela matky? je odroda jej ´vedľajší telesný produkt´?

do konca sveta bude snívať o lepšom svete, lebo na viac nemá…….