život je hra, ktorú prehraješ, ktorú si prehral už len tým, že si hľadal druhý breh…..
zaľahol som v temnotách, keď ´pán´ riťou pohol, aby ma premohol
som nerobil okolky, aby na mňa nekukali divne holky……
……., že na toho ´človeka´ nič neplatí reval už z ďaleka……..
samota už nie je to tíšou, ktorou bývala, ale šou napreduje, lebo ma strach mortifikuje……..
halucinácie ma stáli krk; vyrevovali na mňa, že sa všetko ´máli´, že ma trpeli dosť ´pre radosť´ ako také ´drevo´……
obmedzovali moje práva, ktoré nikto nezjednáva, ktorých sa nik nedovoláva, ktoré skôr v šans vydáva…..
vôbec som o sebe nemal nadsadenú mienku, lebo som nevedel, že ma bude hľadať ´všade a nikde´ zároveň, aby ma skopal na úroveň mongoloidu.
zaspal som dobu ľadovú; postavil ma pred samovraždu ako pred vec vo veci hotovú……..
nerozlučné priateľstvo padlo na tvrdej realite psychična; bol som odstránený ako nič….
kapitalistický režim robí z ľudí otrokov ukutých do najtvrdších okov……
tvrdil, že spácham samovraždu za pochodu, že chcem získať späť svoju ´slobodu´……
Celá debata | RSS tejto debaty