666

Preberie sa teda zvyšok západnej ríše, povstane v nás opäť duch severu a započne skutočný boj proti odvekému nepriateľovi? Je západná ríša zárukou obnovy rádu, boja a víťazstva, alebo je len zvyškom zašlej slávy? Zdegenerované formy aristokracie, staré ríše rozdupané na prach, z ktorého povstali industrializované sekulárne napodobeniny svojich veľkolepých predchodcov, pýšiace sa intelektuálnym marazmom a oddávajúce sa hedonistickým túžbam. Mnohí už dávno postrehli involučnú fázu našej dejinnej epochy, záveru cyklu. Evola ako jeden z hlavných protagonistov tejto myšlienky nachádza involučný proces aj v dejinách politického vývoja:

„… garantovať obrodu politickej vôle v Európe; pokiaľ je tu, aby detoxikovala spoločnosť otrávenú rezignáciou a porazením; aby mládeži ukázala, že okrem sexu, drog alebo komunizmu je pred ňou veľká idea, čo je jednota a moc Európskych národov, teda je jej dejinná nevyhnutnosť jasná a žiadna nepriateľská propaganda nemôže vyvrátiť dôvody jej existencie?”

Čo nám dnes Európska komisia ponúka, ak nie len bandu opitých a sfetovaných intelektuálov z Cambridge? K týmto indivíduám sa má otočiť zbytok Európanov s nádejou, že nás budú viesť spoločne proti červenému teroru? S týmto pacifistickým humanistickým odpadom sa majú spojiť posledné zvyšky skutočných aristokratov, obnoviť rád, odolať Zlatej horde či znovu dobyť Konštantínopol? Je to len predĺžená Morgothova ruka, keď poslal skorumpovaných ľudí z Východu terorizovať dorlóminský ľud po zajatí Húrina. To nie sú potomkovia veľkých rodov, to sú Sarumanovi hybridi stvorení v liahňach Frankfurtskej školy naočkovaní Freudovou psychoanalýzou. Západná ríša oklamaná a skorumpovaná marxistickými ľsťami, nová rasa Homo economicus povstáva a vráža dýku do chrbta nám, posledným dedičom Númenorejskej múdrosti. A tak Evola absolútne završuje definíciu:

„… buržoáznej rasy – plemeno príliš malých, konformistických a ‚vždy správne uvažujúcich‘ ľudí pokrokového ducha – ducha, ktorý si vymyslel predstavu vlastnej nadradenosti stojacej na rétorike prázdnych špekulácii a šviháckej estetike – a vedľa toho tiež pacifistov, konjunkturalistov, neutralistických humanistov, vôbec celý tento polovykastrovaný ansámbl tvoriaci významu časť moderného sveta je v skutočnosti plodom rasovej degenerácie, výrazom hlbokej krízy človeka Západu, ktorého najväčšia tragédia spočíva v tom, že svoj údel ani nepociťuje ako tragický.“