
“All trauma is preverbal,” the psychiatrist Bessel van der Kolk has written.[4] His statement is true in two senses. First, the psychic wounds we sustain are often inflicted upon us before our brain is capable of formulating any kind of a verbal narrative, as in my case. Second, even after we become language-endowed, some wounds are imprinted on regions of our nervous systems having nothing to do with language or concepts; this includes brain areas, of course, but the rest of the body, too. They are stored in parts of us that words and thoughts cannot directly access—we might even call this level of traumatic encoding “subverbal.” As Peter Levine explains, “Conscious, explicit memory is only the proverbial tip of a very deep and mighty iceberg. It barely hints at the submerged strata of primal implicit experience that moves us in ways the conscious mind can only begin to imagine.”[5] so samovrahom sa prišiel do dverí blázinca rozlúčiť pod podmienkou, že ho budú mučiť, aby mohli šialenstvo s normálnosťou zlúčiť. Bol oktrojovaný psychiatrický reál, a víťaz v boji o život, ktorý som vzdal bez boja dostal metál….
x
Smiech cez slzy slané ako funerál; ´plané´ dieťa bolo označené, onálepkované, skaličené, umenšené; ferálny had ho uštkol, keď šiel regiment mentálne vyrušených dokola kol rozsypovať jeho popol….
x
spoločnosť vymiškovala asociála, lebo za to stála…..
x
v blázinci vyvreskoval, že ma v živote málo peskoval, že moje ´bytie za nič nestálo ´, že mi hlavou Satan ´probleskoval´, a on chce tancovať paso doble, lebo ´ja budem mať trable´; prebehne mučenie a kaličenie, keď sa ´pán dostaví a zjaví ako zjavenie´, keď ma zdravého rozumu pozbaví…
x
´pán´ si o teba ´robil starosť´ a musel hľadať kde by ťa ´pohřbil´…….
x
Zdravý rozum od, ktorého ma oprostil ako ´dobráka od kosti´ nad, ktorým sa zmráka; aha; ukazoval; on ´bedáka v márnici´; čaká ho rituálna poprava tak nech radšej všetko vykváka….
x
Bolesť zastrela vedomie, ktoré pán držal od môjho tela, aby ´úspechy zožal´; tvrdil, že mi na konci tunela zažal, že budem vykastrovaný, lebo som nedosiahol ´nič astronomické´, a môj ´život nie je ono´….
x
Z astronomického vrcholu som padal lebo sa ´pán´ vsadil, že ma zo spoločnosti vyradí, a moju existenciu vyhladí…..
x
x
Spôsobil mi ťažké ublíženie na zdraví traumatizovaním môjho bytia, ktoré ako reval; ´ľudia necítia´….a nevycítia, lebo ho strkal do riti paľovej z titulu, že ´ja nemám dosť energie vôľovej´….
dušu skrušoval do bodu keď ju vymiškoval, lebo jablko v rajskej záhrade nepadlo ďaleko od stromu, keď mi varil mozog na mäkko… ako kanibal, a ma v blázinci bičíkom šibal……, aby sa vedelo ´krom koho funguje spoločnosť ako švajčiarske hodinky´ pod nebesami chemtrail čiar…
x
od hanby som zozelenel pán na mňa reval; k noze…..
x
rozsekal moje bytia na franforce, lebo som ´těkal´……na mňa v blázinci halekal, že som jeho výkal…..
x
reval, že mu dlhujem ´život´, že ho ´slabo´ počujem, že som spopod mosta hobo, ktorý je na ceste voňať fialky odspodu, lebo som bol vysratý z Abrahámovho chámovodu, a je najvyšši čas prerodu v múmiu, ktorá vydrží submisiu….
Celá debata | RSS tejto debaty