To, za čo bojujeme je sloboda, konkrétne sloboda vôle.
7. októbra 2024 09:59,
Prečítané 54x,
kristian66,
Nezaradené
predvádzanie svojej zraniteľnosti a krehkého duševného stavu sa zdá byť nevyhnutnou podmienkou cnosti, čo potvrdzuje zbežné prezretie sociálnych médií.
Čo je teda cnosť alebo morálka, ktorú si želáme a ktorú by sme mali obhajovať? Spomenul som jej transcendentný zdroj, ktorý je nevyhnutný pre jej autoritu. Majme tu na pamäti, že racionalita sa začína až potom, čo človek stanoví príslušné princípy, ktoré nie sú racionálne: Samotný rozum sa nedá dokázať rozumom. V prvom rade musíme predpokladať, že rozum je racionálny, a až potom sa naň môžeme odvolávať.
Ako už bolo povedané, rozum má konkrétne uplatnenie v štyroch oblastiach života: nepáchanie cudzoložstva, nekradnutie (krádež), neklamanie (krivé svedectvo) a nezabíjanie iných (vražda). Idea, za ktorou by sme si mohli stáť, sa dá nájsť, ak premýšľame, čo majú tieto štyri zločiny spoločné. Je celkom zrejmé, že každý z nich ubližuje iným ľuďom, ale ako?
Myslím, že odpoveďou na túto otázku – z pohľadu Západu – je, že každá z týchto činností obmedzuje slobodu iného človeka. V opačnom poradí: vražda berie druhému slobodu žiť; krivé svedectvo berie slobodu prístupu k pravde; krádež berie slobodu prístupu k hmotnému a nehmotnému majetku; a cudzoložstvo berie slobodu dôvery a dôvernosti (intímnosti) s najdôležitejšou osobou v živote druhého. Inými slovami, kľúčovým morálnym princípom, dokonca predpokladom, ktorý by sme mali obhajovať, je sloboda. Naša osobná sloboda a rešpektovanie slobody iných.
Spisovateľ a novinársky publicista A. N. Wilson vo svojej knihe „Zamilovaný Dante (Dante in Love)” podobne poznamenal, že „príbeh kresťanskej teológie – a dalo by sa povedať, že celý príbeh západného myslenia – bol večným bojom medzi determinizmom a snahou o deklarovanie viery v to, že máme slobodu robiť morálne rozhodnutia. Ak nie sme ničím viac než súčtom našej DNA, ničím viac než tým, čo z nás urobili materialistické sily dejín, alebo ničím viac než produktom nášho sociálneho prostredia, potom sú súdy – nehovoriac o pekle – obludnými strojcami nespravodlivosti; pretože ako môže byť niekto braný na zodpovednosť za svoje správanie, ak je všetko vopred dané?“
To, za čo bojujeme je sloboda, konkrétne sloboda vôle.
08.12.2024
Vymlácený sklíčka z vitráží, a mříže rezavý. Starý oprýskaný nádraží, kde vlak už nestaví. Vajgly v květináčích a tuny prachu na římsách. Zarezlý výhybky, tvý starý sny, spí utopený v kopřivách. Kolikrát sis duši spálil, když´s ty sny chtěl vyrvat ven? Kolikrát se jiní smáli tvýmu boji s osudem. Kolikrát se jiní smáli a [...]
08.12.2024
V mokrém domě náhle cesta zastavena proudy deště jsou táhlé zmokla i má žena, v šeru a v temnotě kde ze stropu kape voda sedíme tiše nehnutě věříme, že se to poddá, raději i stan v tom domě máme obklopený kalužemi i ty těžké chvíle jsou staré známé požehnané mezi všemi, po noci však přijde den absolutnem vykouzlen my půjdeme s písní dál tou [...]
08.12.2024
zľakne sa a kľakne taktne tne do živého boha pustého človeka z kapusty ktorý mu skrz prsty uniká je to asi mnemotechnika v cmote chemoterapie diskordiána, ktorému sa otvára telesná schrána aby to riskol ten mord bude sa to diať stačí vytrimac príde zima nespokojnosti jeho velebnosti kata v cele smrti chcel by praštiť hlavou o zeď tak ho prosím z omylu vyveď
Celá debata | RSS tejto debaty