Gén link
Základnou jednotkou genetickej informácie je gén. Molekulárna definícia génu je trochu odlišná: je to kompletná sekvencia nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA), ktorá je potrebná pre syntézu určitého produktu (funkčná RNA, proteín). Niežeby sa genetika a molekulárna biológia nevedeli dohodnúť na tom, čo v skutočnosti gén je, ale rozdiel je v tom, ako tá-ktorá disciplína s génom pracuje: molekulárna biológia sa na gén pozerá len čisto z pohľadu nukleotidovej sekvencie, s ktorou sa dajú robiť všakovaké divy 🙂 , zatiaľčo gén v genetike predstavuje dedičnú predlohu pre vznik znaku (vlohy), ktorý sa nejakým spôsobom prejavuje na vzhľade alebo fyziológii organizmu
Genóm link
Genóm bunky je tvorený súborom všetkých jej génov. V širšom zmysle je genóm súbor všetkých génov organizmu. Celkový genóm bunky je tvorený niekoľkými zložkami:
- jadrová zložka genómu – DNA obsiahnutá v jadre; v ďalšom sa budem venovať len tejto zložke a budem ju označovať jadrový genóm
- mitochondriálna zložka genómu – DNA v mitochondriách
- chloroplastová zložka genómu – DNA v chloroplastoch (len u rastlín)
Genóm prokaryotickej bunky je tiež rozdelený, a to na nukleoid (jedna kruhová molekula DNA) a plazmidy, ktorých môže byť v bunke viac. V ďalšom texte sa genómu prokaryot vôbec nebudem venovať, pretože z pohľadu genetiky patrí jeho analýza do osobitnej kategórie.
Chromozóm
Jadrová DNA je súčasťou chromatínu (DNA + zásadité bielkoviny históny). Jadrá buniek eukaryotických organizmov sú typické tým, že obsahujú viac molekúl DNA, ktoré tvoria samostatné lineárne vlákna. Keď počas M-fázy bunkového delenia dochádza ku kondenzácii chromatínu, každá molekula DNA sa poskladá do kompaktnej mikroskopicky viditeľnej štruktúry – chromozómu. Chromozóm teda nesie jednu veľmi dlhú dvojreťazcovú molekulu DNA, v ktorej sa môže nachádzať rôzne množstvo génov. Takáto štruktúra uľahčuje segregáciu (rozdelenie) génov do dcérskych buniek. Počet a tvar chromozómov je stabilným znakom druhu. U človeka rozoznávame 7 skupín chromozómov (A až G).
Homologické chromozómy
Človek má v somatických (telových) bunkách 46 chromozómov, čomu hovoríme diploidný počet (stav) a označujeme 2n. Diploidný stav značí, že chromozómy sa nachádzajú v páre, pričom jeden pochádza od matky a druhý od otca. Takéto chromozómy označujeme ako homologické chromozómy. Pri meióze dostane každá pohlavná bunka (spermia alebo vajíčko) po jednom súbore homologických chromozómov (haploidný počet chromozómov – n), aby ich splynutím mohol byť prinavrátený diploidný stav. Každá somatická bunka má teda 23 párov homologických chromozómov (dokopy 46 chromozómov) a každá pohlavná bunka má len 23 chromozómov (nie párov). Chromozómy z rozličných párov sa označujú ako nehomologické chromozómy a za normálnych podmienok sa nemôžu párovať.
Celá debata | RSS tejto debaty