666

…kytica vyšľachtených ruží, obilné pole poprášené chemickým prostriedkom, či starostlivo ošetrený ovocný sad nie sú v pravom zmysle prírodou a čoraz väčšmi sa od nej vzďaľujú, no jedine takú ľudia tolerujú. Slovom, patria do kategórie skrotenej, porobenej či prečistenej prírody. Ľudia sú len zriedka, v rozpore s legendami, priateľmi divej, nespútanej prírody. (…) zbožňujú ju v básňach a v upravených záhradách, to znamená v jej opravdivom popieraní. (…) Čím je človek modernejší (…), tým väčšmi rastie jeho nenávisť… Mylne sa domnieva, že má rád zvieratá, ostro odsuzuje poľovníkov a neuvedomuje si, že zastáva neprirodzene súcitnú morálku, čo vonkoncom nezodpovedá drsnej prírode. V skutočnosti neznáša na poľovníkov ich živočísnosť, ktorú si uchránili v srdci. (…) Vo svete absolútneho racionalizmu a totálneho meštianstva sa poľovník javí ako neznesiteľný živel nejvyššieho rangu… (s. 115-117, kap. «Divošské úvahy»; dodáme, že buržoa si přírodu zkrátka plete s homolkovskými «panoramaty» nebo, zcela antropocentricky, s osobnostním testem, také v divočině Kavkazu či Himalájí; k tomu Venner: «Antropocentrizmus nadobudol povážlivé rozmery až začiatkom druhej revolúcie, která vznikla ako súhra historických náhod v rámci takzvaných púštnych nábožienstev.» s. 57; – – revoluce první je přechod od loveckého způsobu života k polnímu hospodaření, kdy se z divé přírody a zvěře, dosavadního vzoru žití a jednání, stává škůdce, nepřítel!)