666

Nemal by však podniknúť nekonečnú postupnosť reflexií, patriacich k tomuto podobenstvu tam, kde ho Kafka vysvetľuje? To sa deje prostredníctvom kňaza v Procese a to v takom podstatnom momente, akoby bol celý román len rozvíjaním podobenstva. Slovo „rozvíjať“ má dvojaký význam. Puk sa rozvíja do kvetu, no detská papierová loďka sa takisto rozvíja do plochého listu papiera. Tento druhý spôsob rozvíjania sa hodí k podobenstvu; je čitateľským pôžitkom vyriešiť ho a mať tak jeho význam rozvinutý pekne na dlani. No Kafkove podobenstvá sa rozvíjajú v tom prvom zmysle, tak ako sa puk rozvíja do kvetu. Preto ich pôsobenie pripomína poéziu. Neznamená to, že tieto prózy spadajú výhradne pod tradíciu západných prozaických foriem; majú skôr taký vzťah k náuke, ako má Haggada k Halache. Nie sú to podobenstvá, a predsa nechcú byť vnímané vo svojom bezprostrednom význame; ponúkajú sa ako citáty a možno ich rozpovedať pre potreby vysvetľovania. Máme však k dispozícii náuku, ktorú Kafkove podobenstvá interpretujú a ktorú gestá K. a Kafkových zvierat objasňujú? Táto náuka nejestvuje; môžeme len povedať, že tu a tam je naznačená. Kafka by možno povedal, že ide o pozostatky odkazujúce na náuku, no my by sme ich práve tak mohli považovať za predzvesti prichádzajúcej náuky. V každom prípade ide o otázku toho, ako sú život a práca v ľudskej spoločnosti organizované. Táto otázka zamestnávala Kafku stále viac, odkedy sa preň stala neriešiteľná. Ak Napoleon vo svojom slávnom rozhovore s Goethem v Erfurte nahradil politiku osudom, Kafka by mohol vo svojej variácii definovať organizáciu ako osud. Musel jej čeliť nielen v rozsiahlej úradnej hierarchii Procesu a Zámku, ale ešte hmatateľnejšie v náročných a nevypočítateľných konštrukčných plánoch, ktorých slávnou predlohou sa zaoberal v texte Pri stavbe čínskeho múru.