~ Arthur Schopenhauer, from The Vanity of Existence
19. augusta 2024 10:56,
Prečítané 54x,
kristian66,
Nezaradené
In a world where all is unstable, and nought can endure, but is swept onwards at once in the hurrying whirlpool of change; where a man, if he is to keep erect at all, must always be advancing and moving, like an acrobat on a rope – in such a world, happiness is inconceivable. How can it dwell where, as Plato says, continual Becoming and never Being is the sole form of existence?
Man never is happy, but spends his whole life in striving after something which he thinks will make him so; he seldom attains his goal, and when he does, it is only to be disappointed; he is mostly shipwrecked in the end, and comes into harbor with masts and rigging gone.
15.11.2024
som bol vo víťaznom ťažení, keď moje paže ronili krv po rezných ranách, lebo ´pán´ reval, že ide cez moju mŕtvolu tam kde ľudskej nohy není, že ja nemám předurčení, že mi nakáže všetko a všetko zakáže, lebo ten kto se táže sa z povrchu zeme zmaže….
15.11.2024
zem nasala moju krv; spoločnosť sa zo všetkého vylhala, aby moje posraté spodky na verejnosti kunda prala……tyran v bielom plášti sa ma jal degradovať, lebo pán do mňa strčil svoj fal, keď som sa od radosti svetom ponevieral; ma atakoval, aby zničil mier, aby som sa pred ním mu pomedzi nohy štveral a svoju poslednú cestu do hrobu meral…..
15.11.2024
nikdy som nepredpokladal, že bude znemožňované mne ´porozumenie´ silou, že mi bude naparené väzenie, keď ma ´stotožnia´s asociálom, ktorý by ´uspel málom´, že mi naložia co proto, a budú ma týrať kým ma nevykynožia, že moje snahy neosožia, že vnútorné dieťa bude umorené bolesťou bezprávím, že z človeka , ktorý bol celkom zdravým urobia invalida, lebo sa na [...]
Celá debata | RSS tejto debaty