Pán Ježiš Kristus: Ďakujem ti, Peter, že si mi poskytol túto príležitosť venovať sa Niektorým dodatočným informáciám týkajúcim sa tém niektorých predchádzajúcich Dialógov. V podstate by som chcel uviesť isté vysvetlenia ohľadom pojmu alebo termínu ,ego,’ ako aj ohľadom informácií vo veci všetkých tých otázok, ktoré sa chystali preniknúť do myslí všetkých sentientných entít, na ktoré však boli poskytnuté odpovede pred ich skutočným preniknutím do ich myslí.
Inými slovami, predtým, ako ich sformulovali vo svojej vlastnej mysli.
Ako si pamätáš z posledného Dialógu, bola v ňom nanesená otázka, týkajúca sa pojmu ,ja som,’ či v pravom živote pozitívneho stavu jestvuje niečo také, ako kolektívne ,ja som.’ Ako vieš, pravý život pozitívneho stavu je založený na
princípoch individualizácie, zosobnenia, jedinečnosti a odlišnosti všetkých, ktorí v tom živote sídlia. Kvôli tomuto faktoru by predstava niečoho takého, ako je
kolektívne ,ja som,’ alebo čokoľvek kolektívne vo všeobecnosti, nemohla nikdy
nikomu prísť na um. Jediné, čo tam v tomto ohľade majú, sú určité spoločné ciele a
zámery, o ktoré sa usilujú určitým špecifickým spôsobom, ktorý je základom
špecifickosti života ich skupiny, spoločnosti alebo krajiny. Ako však bolo v tom
Dialógu uvedené, dokonca aj v tejto konkrétnej situácii je funkcia každého v rámci
takých takzvaných spoločenských entít úplne a totálne individualizovaná,
zosobnená a je veľmi jedinečná a odlišná. V ich sfére vplyvu nemôže alebo nesmie
existovať nijaká uniformnosť, formálnosť, alebo aplikovateľnosť nejakých druhov
nariadení na všetko a na všetkých. V tomto zmysle sme teda na základe týchto
faktov dospeli k záveru, že v pravom živote pozitívneho stavu nič také ako
kolektívne ,ja som’ neexistuje.
Otázkou je však nasledovné: Jestvuje niečo také ako kolektívne ,ego’ vo sfére
pseudo-bytia a pseudo-existencie negatívneho stavu a jeho ľudského pseudo-
života? Ak vezmeš do úvahy, že tento pseudo-život alebo neživot negatívneho
stavu a jeho ľudský neživot je založený na všetkom opačnom k tomu, čo je
základom pravého života pozitívneho stavu alebo života ako takého, v tom prípade
také termíny ako individualita, zosobnenie, jedinečnosť, odlišnosť a nekonečné
rozmanitosti sú pre ten pseudo-život alebo neživot jedovaté. Akékoľvek
zachovanie týchto charakteristik alebo rysov by znemožnilo nastolenie
čohokoľvek, čo by sa čo i len vzdialene podobalo niečomu takému, ako je pseudo-
život alebo neživot. Preto, aby bola fabrikácia, aktivácia a manifestácia toho
pseudo-života alebo neživota v akejkoľvek svojej forme alebo podobe úspešná,
bolo nevyhnutné potlačiť, stlmiť, izolovať a opovrhnúť týmito charakteristickými
črtami alebo rysmi a namiesto toho prísť s takými rysmi ako uniformnosť,
rovnakosť, kolektívnosť, obyčajnosť, tímovosť a podobné rysy a entity, ktoré by
vymazali akúkoľvek potrebu sebaaktualizácie, sebarealizácie a vlastnej
manifestácie, založených na svojej vlastnej, súkromnej definícii a chápaní týchto
pojmov. Zatiaľ čo v pravom živote pozitívneho stavu je jednou z hlavných snáh
najplnšia možná sebaaktualizácia, sebarealizácia a vlastná manifestácia každého
nanajvýš súkromným, neopakovateľným spôsobom a štýlom, prameniacim
z jedinečného, odlišného, individuálneho a osobného ,ja som’ každého, v neživote
alebo falošnom živote negatívneho stavu je to všemožná snaha vyhnúť sa
čomukoľvek tejto povahy.
Čo musíte v tomto ohľade pochopiť je to, že ak umožníte čokoľvek také ako
osobnú, súkromnú, jedinečnú a nekonečne odlišnú sebaaktualizáciu, sebarealizáciu
a vlastnú manifestáciu každého jedinca, načisto znemožníte, aby ich bolo možné
kontrolovať alebo im vládnuť prostredníctvom pseudo-princípov alebo
prostredníctvom akýchkoľvek za tým účelom — vládnuť a riadiť — vytvorených
princípov. Na základe týchto faktov teda môžete povedať, že vo sfére neživota
negatívneho stavu a jeho ľudského neživota existuje čosi také ako kolektívne ,ego.’
Ľudia majú v tejto sfére kvôli potlačenému, utlmenému a znechucovanému prejavu
svojej vlastnej jedinečnosti, individuality a odlišnosti tendenciu etablovať sa do
rôznych skupín, spoločností, klubov, krajín, alebo rôznych podobných entít, ktoré
sú riadené určitými veľmi prísne definovanými zákonmi, stanovami, normami a
poriadkami, ktoré musia všetci v rovnakej miere dodržiavať a poslúchať. Žiadna
odchýlka od nich nie je tolerovaná ani možná. Kvôli uniformnosti a všeobecným
rysom takých entít a ich pravidiel tieto nesú vo svojej povahe všetky znaky,
charakteristické črty, rysy a životný štýl, ktoré charakterizujú typické ,ego.’
V tomto zmysle môžeme ľahko postulovať, že vo sfére dominancie neživota
negatívneho stavu a ľudského neživota jestvuje niečo také, ako kolektívne ,ego.’
Vnútri tejto sféry sa od každého očakáva, že sa bude na základe jasne definovaných
a jasne stanovených pravidiel, zákonov, stanov, či čohokoľvek, čo majú v tomto
ohľade, správať, konať, nadväzovať vzťahy, myslieť, chcieť, atď. tak, ako všetci
ostatní. Akákoľvek odchýlka od tohto usporiadania robí z jedinca vyvrheľa,
vydedenca, individualistu a netímového hráča. Taký jedinec je perzekvovaný a
vylúčený z možnosti viesť úspešnú existenciu (pseudo-existenciu). A takto
v podstate prekvitá a takto je zachovávaný neživot negatívneho stavu a jeho ľudský
neživot. Aby som teda opätovne zopakoval, vždy, keď nejaké usporiadanie pravý
život pozitívneho stavu alebo život ako taký umožňuje alebo činí uskutočniteľným,
to isté usporiadanie by neživot negatívneho stavu a jeho ľudský neživot
znemožňovalo; a naopak — nič v pseudo-prirodzenosti a pseudo-štruktúre neživota
negatívneho stavu a jeho ľudského neživota by neumožňovalo pravý život
pozitívneho stavu alebo život ako taký. A toto sú fakty o všetkých príslušných
pravých životoch a falošných neživotoch. Sú zakorenené v každej príslušnej sfére.
A toto nás privádza k druhej záležitosti, ktorej by som sa chcel letmo dotknúť.
V procese predvídateľnej fabrikácie neživota negatívneho stavu a následnej
fabrikácie ľudského neživota, predtým, ako bolo dovolené, aby sa uskutočnilo
čokoľvek tohto škodlivého charakteru, a predtým, ako akákoľvek otázka týkajúca
sa prípadnej reality alebo nereality pravého života pozitívneho stavu alebo života
ako takého a pravého ,ja som’ prenikla do mysle niekoho, bol vykonaný starostlivý
výber obmedzeného počtu jedincov, ktorí by súhlasili nielen s tým, že položia
všetky tieto príslušné otázky, ale že na ne aj poskytnú všetky príslušné,
skúsenostné a realisticky presvedčivé odpovede. Ako vieš, títo jedinci sa stali
vlastnými pseudo-tvorcami. Keďže také otázky mohli byť pri ich rýdzom objavení
sa položené len z pozície subjektívnej modality vnímania reality, ktorá súvzťaží
s vonkajším aspektom sentientnej mysle, ako aj s vonkajším fyzickým vesmírom,
dotyční jedinci boli pôvodne umiestnení v tom, čo je známe a čo sa nazýva
vonkajším fyzickým vesmírom. Ako si pamätáš z Môjho Nového Zjavenia, len
z tej pozície mohli byť také otázky položené alebo sa mohli vôbec objaviť, alebo
im mohli prísť na um a mohli byť na ne dané odpovede.
Keďže sa formulácia týchto otázok objavila v subjektívnej modalite vnímania
reality, museli byť zodpovedané tiež v tejto špecifickej modalite. Ako si pamätáš,
základnými charakteristikami tejto jednotlivej modality sú postupnosť a
pokračovanie, alebo lineárne postupovanie, v ktorom sa všetko v čase a priestore
odohráva postupne, takže jedna udalosť predchádza druhú a tá druhá nasleduje po
predchádzajúcej. Tento spôsob manifestácie alebo odpovedí na všetky tie otázky
určuje časový rámec, v ktorom je možné všetky odpovede na všetky tie otázky
skúsenostne aktualizovať a realizovať. Preto v ľudskom ponímaní času a priestoru
trvá niekoľko miliónov, či dokonca miliárd rokov, kým sú dané všetky tie
odpovede. A, samozrejme, nakoľko je tento spôsob vnímania založený na
konkrétnej a živej ilustrácii všetkého, na čo sú dávané otázky, aj odpovede sú
poskytované nanajvýš konkrétnym, živým, faktickým a skúsenostným spôsobom.
Kvôli faktu, že spočiatku bolo pseudo-tvorcov celkovo veľmi málo, preniknutie
tých otázok do ich myslí, ktoré sa chystal položiť celý zvyšok sentientných entít
v oboch modalitách bytia a existencie — v objektívnej i subjektívnej, alebo
v pravom živote ako takom — bolo obmedzené vo svojom rozsahu len na tých pár
zmienených jedincov. Vďaka tomuto usporiadaniu bola obrovská väčšina
sentientných entít ušetrená nielen od nutnosti položiť tie otázky, ale vôbec aj od
nutnosti preniknutia tých otázok do ich myslí. Musíte veľmi jasne pochopiť, že
keby také otázky prenikli v tom istom čase/stave do všetkých sentientných myslí
bez výnimky a vylúčenia, čo sa malo už-už stať, na základe ohromného výronu
energií pochybností a neistoty, obsiahnutých v takých otázkach, by všetci zahynuli.
V tom prípade by sa stratil aj účel, kvôli ktorému som stvoril Moje Stvorenie. Keby
sa stalo niečo tejto povahy, Moje celé Stvorenie by prestalo byť a existovať. Aby
som tejto dezintegrácii zabránil, dohodol som sa spolu s veľmi malým počtom
zmienených jedincov, že jedine oni dovolia, aby tie otázky prenikli do ich myslí, a
následne nielenže položia tie otázky, ale nanajvýš živým, konkrétnym, skutočným
a skúsenostným spôsobom na ne aj poskytnú všetky nevyhnutné a potrebné
odpovede. A takto bolo úspešne zabránené zmienenej dezintegrácii.
A teraz, v objektívnom moduse vnímania reality, kde je všetko diskrétne,
simultánne a synchrónne, nakoľko sa všetky možné otázky dejú v tom istom
čase/stave, je nebezpečenstvo tejto možnej dezintegrácie obídené tým momentom,
že plný dopad ničivých dôsledkov takej neistoty a pochybností o realite pravého
života pozitívneho stavu, o živote všetkých sentientných entít a o ich príslušných
,ja som’ nemá dostatok času/stavu (toto je v ľudských obmedzených pojmoch
veľmi ťažké vysvetliť!), aby spôsobil akúkoľvek škodu, pretože majú okamžité
odpovede presne v tom istom čase/stave, ako sa tie otázky objavujú. V obidvoch
modalitách je teda faktor plnej prevencie na patričnom mieste.
Takže, aby sa správne postupovalo pri odpovedaní na všetky otázky, ktoré mali byť
už už položené, pseudo-tvorcovia potrebovali vytvoriť situáciu porovnateľnú s tou,
ktorá existovala vnútri pravého života pozitívneho stavu. Pozerajúc sa na to
z kvantitatívnej perspektívy, otázkou bolo: Aký by bol najvhodnejší počet
sentientných entít, s ktorými by bolo možné poskytnúť takú ilustráciu,
demonštráciu a manifestáciu celého obsahu a významu všetkých tých odpovedí,
aby všetkých a všetko plne uspokojili? Nakoľko spočiatku bolo na tento účel
vybraných len veľmi málo jedincov, s takým počtom nebolo možné príliš veľa
dosiahnuť. Aby tento problém obišli, pseudo-tvorcovia sa najskôr pokúšali
presvedčiť toľké z existujúcich sentientných entít, aby sa pridali k ich veci, koľké
len mohli. Pretože však mali v tejto konkrétnej snahe veľmi obmedzený úspech,
museli prísť s odlišným opatrením. Počas experimentov za daným účelom uspeli
po mnohých skúškach a chybách, ako vieš, vo fabrikácii početných tvorov a sub-
tvorov, ako aj vlastných ľudí, ktorých počet bolo taký veľký, ba dokonca oveľa
väčší, ako počet tých, ktorí sa nachádzali v pravom živote pozitívneho stavu.
Táto fabrikácia slúžila niekoľkým dôležitým účelom. Po prvé, bola tým pripravená
veľmi presvedčivá situácia pre zodpovedanie jednej z otázok o prirodzenosti,
štruktúre, dynamickosti a manifestácii pseudo-života alebo neživota ako takého —
toho typu života alebo neživota, ktorý nevznikol v Absolútnom Stave a
z Absolútneho Stavu. Po druhé, aby bol ten experiment platný a zmysluplný,
vedeckou požiadavkou je to, že potrebujete mať porovnateľný počet tvorov, ktorý
by sa rovnal, alebo ktorý by ďaleko prevyšoval počet pravých sentientných entít,
ktoré už boli vo svojom vlastnom bytí a existencii. Menší počet by úplne anuloval
akékoľvek výsledky takého experimentu. Po tretie to bolo zobrazením vonkajšieho
vedeckého prístupu hocakého experimentu, ktorý je v porovnaní so stavom
poznania bez akéhokoľvek vonkajšieho vstupu založený na kvantite, a nie na
kvalite. Inými slovami, ak je prirodzenosť a štruktúra pravého života ako takého
založená na kvalite nositeľov takého života, zvlášť a konkrétne na kvalite
jedinečností, individualít a nekonečných odlišností ich ,ja som,’ v tom prípade
v neživote negatívneho stavu a v jeho ľudskom neživote je treba všetko vybudovať
na kvantitách, množstvách a štatistických pravdepodobnostiach.
Toto je jasnou ilustráciou rozdielov medzi vnútorným prístupom a vonkajším
prístupom, Postupujúc týmto kvantitatívnym spôsobom mohla byť presvedčivo a
skúsenostne poskytnutá odpoveď na otázku o životnom štýle založenom na
vnútrajšku a pochádzajúcom z vnútrajška na strane jednej, a životnom štýle
založenom na vonkajšku a pochádzajúcom z vonkajška na strane druhej. Po štvrté
to bolo zobrazením a demonštráciou životného štýlu, ktorý je založený na
všeobecnostiach, uniformite, rovnakosti a spoločných rysoch, v porovnaní so
životným štýlom, ktorý je založený na individualite, zosobnení, jedinečnosti a
odlišnosti. Inými slovami, bolo to zobrazením a demonštráciou životného štýlu
zakoreneného v ,egu’ a vo všetkých jeho opovrhnutiahodných, príšerných,
nemožných a tomu podobných rysoch a charakteristických črtách, v porovnaní so
životným štýlom zakoreneným v ,ja som’ a vo všetkých jeho láskavých, jemných,
ohľaduplných a tomu podobných rysoch a charakteristických črtách. A po piate to
bolo zobrazením a demonštráciou faktu, že ak je kvalita schopná niečo dosiahnuť
samotnou povahou svojej kvalitatívnej štruktúry a obsahu, bez príliš veľkého
ohľadu na to, koľko je koho alebo čoho, v tom prípade kvantita je schopná
dosiahnuť vôbec niečo vtedy, ak jej počet ďaleko prevyšuje požiadavky kvality. A
nakoľko je počas experimentu vedeckou požiadavkou, že všetky podmienky budú
rovnaké, bez akejkoľvek odchýlky v čomkoľvek vôbec — inak by jeho výsledok
bol neplatný — bolo nutné vzdať sa akýchkoľvek odlišností, individualít a
jedinečností a uzavrieť akýkoľvek prístup k jedincovmu pôvodnému ,ja som.’
Namiesto neho bolo vyfabrikované ,ego,’ ktoré dodalo všetkým pocit rovnakosti,
uniformity, podobnosti a bežnosti.
Vyššie bola uvedené, že akékoľvek také otázky a všetko, čo sa ich týkalo, sa mohli
objaviť len vo vonkajšom vesmíre a vo vonkajších mysliach sentientných entít,
ktoré boli umiestnené v tom vesmíre. Toto vyhlásenie by mohlo byť interpretované
ako kontradikcia k nášmu vyhláseniu, že tie otázky mali už-už preniknúť do
zvyšku sentientných myslí, umiestnených na každom mieste a v každej dobe tak
v objektívnom, ako aj v subjektívnom moduse vnímania a rozlišovania ich
príslušných realít. Ako urovnáme toto zdanlivé protirečenie?
Po prvé, pred aktiváciou negatívneho stavu a jeho ľudského pseudo-života
Existovala vzájemná spojitosť vrtkých úrovní bytia a existencie od
najvnútornejšej duchovnej úrovne až po najexternejšiu fyzickú úroveň. Táto
vzájomná spojitosť určovala faktor prenášania alebo šírenia informácií po celom
Mojom Stvorení a do myslí všetkých sentientných entít. Takže akékoľvek otázky,
ktoré by prenikli do akejkoľvek sentientnej mysle na akejkoľvek úrovni Stvorenia,
by boli zaregistrované všetkými ostatnými sentientnými mysľami. Po druhé, ako si
pamätáš z predchádzajúcich Dialógov, každá sentientná entita bola vo vzťahu k
sebe samej umiestnená v kontinuálnej a postupnej modalite vnímania akýchkoľvek
informácií či čohokoľvek iného. Inými slovami, každá sentientná entita sa
nachádzala vo svojom vlastnom subjektívnom čase a prostore alebo
v subjektívnom vnímaní reality. V tejto modalite existuje dojem, že všetko vôbec
začína na nejakom mieste a v nejakom čase, a že to z bodu svojho pôvodu — keď
sa to objaví v akejkoľvek sentientnej mysli — pokračuje postupným a nepretržitým
spôsobom k všetkým ostatným sentientným entitám, v mysliach ktorých je ten jav
zaregistrovaný a stáva sa svojou vlastnou realitou, alebo v našom prípade sa stáva
formulovanou otázkou.
Otázky, ktoré mali byť už-už položené, a pochybnosti a neistota, ktoré mali byť už-
už vyjadrené a zažívané, mohli na základe samotnej povahy ich obsahu vzniknúť
len na najexternejšej úrovni Môjho Stvorenia, ako aj v najexternejších aspektoch
sentientných myslí. Žiadna iná úroveň Môjho Stvorenia a žiadna iná úroveň
sentientnej mysle by nemohla prísť s takými otázkami alebo mať tieto typy
pochybností a neistoty. Jednoducho povedané, tieto ostatné úrovne boli umiestnené
v stave poznania. Z takého druhu stavu nepociťujete nijakú potrebu klásť takéto
pochybovačné a neisté otázky. Kvôli vtedy existujúcej vzájomnej spojitosti
všetkých a všetkého by sa však v momente, keby také otázky, pochybnosti a
neistota prenikali do vonkajších myslí sentientných entít, umiestnených vo
vonkajšej alebo fyzickej dimenzii, okamžite rozšírili po celom Stvorení a prenikli
by do zvyšku sentientných myslí, umiestnených vo všetkých ostatných dimenziách.
Keby sa malo stať niečo takého charakteru, v tom prípade by ich zničujúci dopad
spôsobil totálnu dezintegráciu Môjho Stvorenia a všetkých sentientných myslí. Tie
sentientné entity, ktoré boli v stave poznania, by z pozície svojho objektívneho
alebo simultánneho a synchrónneho modusu vnímania nemohli zniesť protirečenie
týchto dvoch stavov — stav poznania a úplne súčasne stav nepoznania.
Ako si pamätáš z vyššie uvedeného, aby som tomuto zabránil, s vybranou skupinou
človečích tvorov som vo vonkajšom vesmíre a v ich vonkajších mysliach vykonal
zvláštne opatrenie, aby sa stali tými, ktorí by tak položili tie otázky a vyjadrili tie
pochybnosti a neistotu, ako aj poskytli všetky nevyhnutné a presvedčivé odpovede
na ne. Súčasne, aby tá skupina človečích tvorov pri svojej dohode opýtať sa a
vyjadriť toto všetko nerozšírila a nezaregistrovala na základe svojej vzájomnej
spojitosti so všetkými a so všetkým niečo toho charakteru do zvyšku myslí
všetkých sentientných entít, bolo nutné reštrukturalizovať existujúce usporiadanie,
za ktorého pôsobili všetky dimenzie Môjho Stvorenia. Aby sa to vykonalo, vtedy
existujúci cyklus času/stavu/procesu, atď. bol uzavretý a začal sa nový cyklus
s úplne inou štruktúrou a usporiadaním. V tejto novej štruktúre a usporiadaní boli
rôzne dimenzie Môjho Stvorenia dané do modality vzájomnej separácie a izolácie,
aby čokoľvek, čo sa odohrávalo v jednej dimenzii, a zvlášť v pseudo-dimenzii
Zóny Vymiestnenia, nepreniklo do žiadnych iných dimenzií bez náležitého, istého
a bezpečného zachytenia všetkých vstupujúcich informácií.
Vo vzťahu k Zóne Vymiestnenia a k ľuďom na planéte Nula toto usporiadanie
zašlo ešte ďalej v tom, že, ako si pamätáš, všetko, čo sa dialo v ich sfére vplyvu,
bolo urobené tak, aby to všetci v pravom Stvorení vnímali ako hieroglyfy, ktoré im
nedávali žiadny zmysel. Opäť, všetko, čo im bolo potrebné a nutné pretlmočiť,
bolo pretlmočené len prostredníctvom Mojich špeciálnych agentov, príkladmi
reakcií, správaní, skutkov, životného štýlu, atď. Mojich špeciálnych agentov. A
takto bol zvyšok Môjho Stvorenia a všetky jeho príslušné dimenzie chránené pred
zničujúcim vplyvom všetkých dôsledkov, výsledkov a následkov kladenia toho
druhu otázok, vyjadrenia toho druhu pochybností a neistoty, a predsa len dostanúc
všetky nevyhnutné odpovede, aby boli schopní porovnať všetko, čo je obsiahnuté
v ich spôsobe pravého života a v ich ,ja som’ s niečím, čo nemalo s nimi a s ich
životom a ich ,ja som’ nič spoločné.
Musíte veľmi jasne pochopiť, že keby nebola v tomto cykle času/stavu/procesu,
atď. nastolená existujúca separácia a izolácia rôznych úrovní Môjho Stvorenia, ako
aj rôznych úrovní Zóny Vymiestnenia, v tom prípade by položené otázky a
vyjadrené pochybnosti a neistota nevdojak prenikli do mysle každého tak v
subjektívnej, ako aj v objektívnej modalite vnímania reality. Dôsledkom tohto by
bola zmienená dezintegrácia Môjho Stvorenia. Preto boli na základe predošlej
dohody medzi Mnou a zmienenou malou skupinou človečích tvorov, ktorí sú teraz
nazývaní pseudo-tvorcami, krátko predtým, ako sa chystali položiť tie otázky a
vyjadriť tie pochybnosti a neistotu, títo izolovaní a odlúčení od každého a od
všetkého v Mojom Stvorení a daní do zvláštneho typu ochrannej sféry a atmosféry,
ktoré by nedovolili šírenie a registrovanie týchto otázok, pochybností a neistoty
v mysliach žiadnych iných sentientných entít. V biblickom vyjadrení bol tento
proces izolácie a separácie označený ako ich vyhodenie do vonkajšej temnoty.
Vonkajšia temnota bola, samozrejme, Zónou Vymiestnenia. Termín ,temnota’
znamená v tejto konotácii držanie všetkých ich otázok, pochybností a neistoty
v modalite nedostupnosti pre všetkých ostatných, ktorí boli mimo tej temnoty alebo
ktorí prebývali fakticky v pravom svetle. Ako vieš, nič, čo sa deje v temnote,
nemôže nikto, kto je vonku z tej temnoty, vidieť. Pre zrak je nepreniknuteľná.
Takže predtým, ako sa akékoľvek myšlienky, otázky, pochybnosti, neistota, pocity,
či čokoľvek iné tohto charakteru chystajú preniknúť do sentientnej mysle — od
niekoho, kto sa nachádza, alebo kto je umiestnený vo svojom vlastnom
subjektívnom čase a mieste, alebo niekde inde a v nejakom inom čase — tieto
môžu byť kvôli postupnému a spojitému spôsobu vnímania reality v subjektívnom
stave a rozpoložení každého, charakterizovanom subjektívnym časom a miestom,
izolované a separované takým spôsobom, že sa zabráni a zastaví ich prienik do
toku vedomia všetkých ostatných sentientných entít. Naproti tomu v objektívnej
alebo diskrétnej simultánnej a synchrónnej modalite vnímania akýchkoľvek takých
faktorov sú správne odpovede na všetky otázky, pochybnosti a neistotu
sprístupnené presne v tom istom čase/stave, ako sa tie otázky, pochybnosti a
neistota objavia, pretože ich prienik a zaregistrovanie do tej modality sa dejú
v bezčasovom a bezpriestorovom stave. Ako bolo uvedené predtým, kvôli tejto
simultánnosti a synchrónnosti nemôže v dôsledku tohto usporiadania vzniknúť
nijaká ujma, pretože v tomto stave a rozpoložení existuje súčasné poznanie
všetkých odpovedí na akékoľvek také otázky, pochybnosti a neistotu alebo na
čokoľvek, čo sa v tomto ohľade objavuje.
Dúfam, Peter, že je toto vysvetlenie dostatočne jasné, aby si ty a všetci čitatelia
týchto Dialógov plne chápali, o čom hovoríme v posledných pár Dialógoch. Tieto
dôležité informácie potrebujú všetci v Mojom Stvorení a pseudo-stvorení ako
integrálnu súčasť prípravy na uzavretie tohto cyklu času/stavu/procesu, na
nastolenie prechodnej periody a na otvorenie nasledujúceho cyklu
času/stavu/procesu, ktorého prirodzenosť štruktúra a manifestácia sa budú úplne
líšiť od všetkého, čo sa nachádza v súčasnom cykle. Po prvé, a čo je
najdôležitejšie, v nasledujúcom cykle budú kompletne a navždy odstránené všetky
separácie, izolácie a uzavretia, či čokoľvek, čo v tomto cykle máte. Po druhé,
nadchádzajúci cyklus nebude obsahovať vôbec nič, čo by sa čo i len vzdialene
podobalo čomusi z neživota negatívneho stavu, z ľudského neživota a z ich ega.
Celá debata | RSS tejto debaty