666

Imaginatívny svet duše (psyché) je možné oveľa lepšie skúmať v holotropných stavoch vedomia. V otváraní sa vedomia napríklad úplne novému transpersonálnemu svetu dochádza k interakcii medzi otvárajúcim sa subjektom a imagináciami tohto nového sveta. Na jednej strane vnímame, že je možný aktívny vstup do tohoo sveta imaginácii, ale zároveň, na druhej strane, pociťujeme spätný vplyv týchto imaginácii na naše vnútorné prežívanie a pamäť. Z toho vyplýva, že tieto vstupy do transpersonálneho sveta nie sú iba “kinom”, ale dejom, na ktorom sa zúčastňujú obidve strany. Samozrejme, že vedomie je do istej miery “nad” týmito imagináciami, lebo si ich uvedomuje, čo je napokon podstata aj holotropnej terapie. Z epistemologického hľadiska je však dôležité, že tu dochádza k akémusi “zrážaniu” substancie nervovej sústavy, našich vlastných imaginácii a transpersonálnych imaginácii. Môžeme sa to pokúsiť vysvetliť na príklade erotického mužsko-ženského vzťahu ako je napríklad existenčné rozpoloženie zamilovanosti. Je len samozrejmé, že predstava ženy v emočnom poli záujmu muža je podstatne odlišná od substancie nervovej sústavy, a že vychádza z konkrétneho sociálneho prostredia. Zaujímavé je však to, že táto konkrétna predstava ženy má hlbší, povedzme archetypálny základ. Pri vstupe do holotropného stavu vedomia je možné takrečeno pozrieť sa do “očí” Erosu, ktorý môže mať spočiatku figuráciu dotyčnej konkrétnej ženy, ale tá ľahko prechádza do starých mytologických vizualizácii.¹⁵ Je zrejmé, že Eros nie je vízia, tá je sekundárna, ale že základom je archetypálny spôsob správania sa. Napriek tomu, pomocou obrazou, môžeme zistiť hĺbku vstupu a inakosti spomínaného emočného poľa. Úroveň duše, napríklad archetypálnych imaginácii, sa kontrastným spôsobom potvrdzuje v rozšírených stavoch vedomia.