666

Ľudské zviera, ten “vrchol“ vesmírneho tvorenia bolo prekonané. Človek, ten naivný chudáčik – toť stará to rozprávka -, bol ovládnutý, lebo chcel vládnuť, bol zotročený, lebo chcel zotročovať. Najkomickejšie však je, že si to vôbec neuvedomuje, i keď neprestajne kvíli pod údermi biča, ktorý sám pletie a sám sa ním plieska po svojom plochom čele. Vravím pletie, nie uplietol! On totiž ešte nič nechápe a tak pokračuje v pletení a bič je čoraz dlhší a štipľavejší. Tohto blba prekonalo jeho potomstvo, ktoré sa zrodilo presne v tom momente, ako sa mu zachcelo nemožné. Vládnuť sa mu zachcelo, hlupákovi. Kolečku v súkolí – v súkolí ktorému nik nevládne -, sa zachcelo nemožné… Kolečko, čo má o kolečko viac. Jeho potomstvo sa volá Rozmar a Bieda. Stal sa ich otrokom, vzdáva hold Rozmaru, pchá sa mu do prdele, keď v tom Rozmar povolá Biedu, ktorá človeku ihneď vysolí presne toľko rán bičom, koľko pokusov o doprdelevlezectvo ten kretén urobí. A je snáď hodné podivenia, že ten blb to ešte nevzdal a stále to opakuje. Akoby si to pýtal. Ale to už hovorí jasne za všetko – je to proste masochista – otrok.

       Rozmar a Bieda – nové prírastky v ríši života — ich priezvisko je Závislosť!