Ach, aké otravné je to večné ženské bľačanie o láske. Celá tá ich láska sa zaoberá len jediným: hľadaním princa na bielom koni (somára na oslovi), pomocou ktorého započnú svoj zbesilý cyklus kotenia zasraných mamľasov. Poznal som len zopár žien, ktoré sa zaoberali aj niečím iným ako je plodenie deciek. No v tú chvíľu som usúdil, že by bolo lepšie, keby sa opäť venovali plodeniu deciek. Ideálne vo filozofickej rovine. Ale keď žena začne filozofovať, ručím za to, že bude vypočítavať všetky ženské cnosti. Bude básniť o tom, aká je žena nevídaná bytosť, priam žriedlo života, samotné Tao, ako ju treba preto na rukách nosiť a ctiť si ju a zasypávať ružami, a z toho vyplýva samozrejme celý rad vlastností, ktorými by mal muž zaujímajúci sa o ženu disponovať. Aký by ten chudák mal byť a aký nemal. Napríklad poctivý, teda, aby sa to o ňom mienilo (ale s tučným kontom), oplývajúci hlbokou múdrosťou (ale spoločenské prasa, kráľ plebsu), dobrodinec a súcitný (ale tu by už stačilo, ak by s takými vlastnosťami vôbec ostal nažive!).
Povedzme si na rovinu, čo ženskú zaujíma. Aby muž bol dobrý k nej a nosil proviant. Spoločenské uznanie je pre ňu znakom muža schopného pohybu v medziľudskom bahne, muža dávajúceho postavenie a hmotné zabezpečenie. To ostatné je len závoj, hra na vznešenosť, trblietka a romantické serepetičky, lživo zastierajúce jediný dôvod celého tohto nákladného divadla – debilné rozmnožovanie.
A tá naivita s akou pristupujú k výchove. Vraj stačí pekne žiť a dieťa sa pridá, či iné podobné pseudomyšlienky, ktoré azda vznikajú niekde v mieche a nie v mozgu. Tento optimizmus je len zbabelosť, zatváranie očí pred realitou a nezodpovednosť. Za života už videli mnoho nepodarkov u mnohých nepodarených rodín, ale vôbec si nepripustia, že im sa to môže pritrafiť tiež, bez ohľadu na sporiadanosť ich rodinného života. A tí, ktorí si to pripustia, nakoniec ukážu svoju pravú bezohľadnosť a decko počnú i tak. A keď sa im náhodou nevydarí, trpí dieťa, aj okolie. Ale rozhodnutie bolo na rodičoch a nie na dieťati a tí predsa dobre videli aká je realita, že sa to proste čas od času stane. Prečo potom nebuzerujú seba, ale dieťa, ktoré za svoje vlastnosti nijako nezodpovedá? Je to snáď jeho vina, že ho spravili?
Celá debata | RSS tejto debaty