Vraj hnev má v sebe čosi zo zúfalstva, že je prejavom bezmocnosti, ba dokonca že izoluje a prerušuje vzťahy. No to mi je len “osvietenecká” hovadina, masáž mozgu, odsudzovať prirodzené reakcie organizmu, vyvíjajúce sa milióny rokov a ešte ich aj nesprávne chápať. Hnev je vygrádovanie úsilia v snahe získať tam, kde sa to doteraz inak nepodarilo. Zmobilizovanie všetkej možnej energie s vidinou zisku. Zúfalec už žiadnu možnosť nevidí a to je podstatný rozdiel. A prerušenie vzťahu hnevom? Akože? Vari je vzťah iba o láskyplnosti? Takto sa vzťah neprerušuje, iba sa mení jeho povaha, celkom prirodzene. A isteže, nie vždy je čin v hneve úspešný, no možno sa na takých neúspechoch poučiť; poznať hnev ako ukazateľ dôležitosti cieľa a samotné ťaženie previesť s vychladnutou hlavou.
Celá debata | RSS tejto debaty