Takže zovšeobecnenie a súčasne výslednica: výslednica tisícov a tisícov javov, ktoré sa ťa kedy dotkli a ktorých si bol účastníkom, výslednica stoviek aktov výberu, rozhodnutí a stavania si nových cieľov v svetle predchádzajúcich udalostí, výslednica konfliktov a triumfov, porážok a víťazstiev, tak isto telesných ako aj duševných. Toto všetko, vzaté dohromady, z roka na rok a zo dňa na deň, formovalo tvoje „ja”, až kým ono nezačalo označovať toho dospelého človeka na vrchole duševných síl, ktorým si ty, ctený Hylas.
Je samozrejme jasné, že by si sa nenaučil ani rozprávať, uvažovať a myslieť; bol by si síce živým, ale úplne bezradným stvorením, slepým, hluchonemým a bezmocným tvorom a v žiadnom prípade by sa v tebe nevyvinul ten vedomý pocit osobitnosti bytia. Je to vlastne pamäť udalostí, alebo presnejšie – ich zovšeobecňovanie/doom/, podriadené hierarchicky najdôležitejším centrám duševného života, čo konštituuje tvoje „ja”…
Celá debata | RSS tejto debaty