666

Determinizmus je doktrína univerzálneho zákonného prepojenia a vzájomnej závislosti všetkých javov. Vo filozofii sú deterministické koncepty popísané pomocou kategórií príčiny a následku, nevyhnutnosti a náhody, možnosti a reality. Myšlienky determinizmu sa objavujú už v antickej filozofii (Demokritos). Determinizmus získava ďalší rozvoj a opodstatnenie v prírodovede a filozofii modernej doby (Bacon, Descartes, Newton, Laplace, Spinoza).

Pojem Laplaciánsky determinizmus a jeho obmedzenia pre stavbu moderného obrazu sveta.

Klasická filozofia a veda predstavili všetky procesy vyskytujúce sa vo svete ako reverzibilné v čase, predvídateľné na neobmedzené časové obdobia. Túto myšlienku determinizmu najjasnejšie sformuloval známy francúzsky fyzik a matematik Pierre Laplace v prácach „Skúsenosti z filozofie teórie pravdepodobnosti“ a „Analytická teória pravdepodobnosti“ a nazýva sa Laplaceov determinizmus. Hodnota súradníc a impulzov všetkých častíc vo vesmíre v danom časovom okamihu z jeho pohľadu úplne unikátne určuje jeho stav v ktoromkoľvek minulom alebo budúcom okamihu. Neexistuje náhoda ako objektívny jav. Len obmedzenosť našich kognitívnych schopností nás núti považovať jednotlivé udalosti za náhodné.

Determinizmus sa odráža v koncepte dynamických zákonov, ktoré vyjadrujú striktne jednoznačnú podmienenosť zmien v niektorých prvkoch inými, v ktorých daný stav systému jednoznačne určuje jeho nasledujúci stav, a popisuje ich úplne presne vo forme spojenia celkom určité fyzikálne veličiny.

V mechanistickom deterministickom koncepte sa predpokladalo, že pre správanie každej častice, každého prvku existuje iba jedna nevyhnutne realizovateľná možnosť. Takto chápaný determinizmus vedie k fatalizmu, nadobúda mystický charakter a v skutočnosti sa spája s vierou v božské predurčenie.

Štatistické zákonitosti vyjadrujú takéto súvislosti, keď daný stav systému určuje všetky jeho nasledujúce stavy nie jednoznačne, ale iba s určitou pravdepodobnosťou, čo je objektívne meradlo možnosti realizácie trendov zmien stanovených v minulosti.

Možnosti a limity pravdepodobnostného obrazu sveta.