666

Ide o to, že ak sa chceme vyhnúť skeptickým pochybnostiam a filozofickým špekuláciám, pri ktorých je len malá nádej, že nám niečo užitočné prinesú, na človeka by sme sa mali primárne pozerať ako na bytosť, ktorá koná a až sekundárne ako na bytosť, ktorá svoje konanie racionálne reflektuje. To znamená, že jednotlivec je Wittgensteinovými zápiskami prezentovaný ako niekto, kto sa najskôr určitým – a nie iným – spôsobom správa a až následne si o tomto správaní dokáže klásť otázky. Najskôr je „toto konanie“ a až následne vzniká možnosť pýtať sa naň, hodnotiť ho, alebo o ňom pochybovať. Povedané spolu s Goethem: „Na počiatku bol Čin,“[6] a až na jeho základe sa zrodila Myšlienka. Až následne – na tomto pozadí – vzniká tiež možnosť budovať teoretické systémy a racionálne niečo vysvetľovať.