utrpenie človeka apriori silnejším nerobí. ..
17. mája 2024 10:03,
Prečítané 103x,
kristian66,
Nezaradené
myslím, že som nikomu nepodsúval nič čo by som si na vlastnej koži neodskákal
ten atak, že
som výkal
na psychiatrii
človek, ktorý je zrelý k suicídiu a do blázinca
tam začala vojna o môj život
som onemelý stál
neschopný slova….
To na veci, v nej nič nemení, a žiadne utrpenie, s človeka nerobí človeka silnejšieho pokiaľ sám nechce ono utrpenie si privodiť napríklad športom, masochizmom tela, týraním svojej vôle vlastnej, alebo svojho ducha, v tele, ktorého jeho ´ja´ sa vyťahuje z nebytia do bytia do prebytia,v ktorom sčernala melanchóliou každá striedma ´úvaha´ ako to Michaela nazvala.
počuješ idiot? utrpenie človeka apriori silnejším nerobí……ani súcit, so sebou, inými……
Vedomie bolesti svet zbavuje jeho reálnosti.
láska, bolesť; v tom sú si podobné; človek, ktorý trpí nevidí veci reálne, veľká bolesť zastiera zdravý úsudok…
Človek sa stáva ´objektom´, vo svete , ktorý nie je jej formou myslený ako jeden,vo výraze, ktorého nie je nikto iný ako ´taký´…. odosobniť sa od toho momentu, v ktorom zotrovačnosť
ťa uvádza do pohybu je automatické. Automaticky ako sa človek pohybuje, v jeho pohyblivej forme úzkosti,v ktorej retencia akceleruje. Vyzerá to na pád,v celom zvierati tela človeka menom duše, ktorá je ´vyvolená´. Že on niečo s tými menami má je isté ako facka, je isté ako femininita, ale ženskosť, ktorej kúzlo formy jej dodáva na obsahu zmyslovými vnemami, ktoré ešte než nato príde mu ten svet z jeho stredu,v ktorom sedí ako sila, z jeho stredu malého slnečného systému menom atóm určia a označia.
Poznaj sám seba, žeby neznamenalo nič iné ako prestaň sa sám seba týkať?
Zachádzať do detailov, ale bez skutočných slov, ktoré mu musí niekto držať od tela vedomia, ktorého nemá? Ako dokáže potom dýchať jej spiritualitu ako dokáže niesť obsah svojho ´bytia´, ktoré má cez symbol mať k sebe priradenú formu? Veď len na koniec každého príbehu zavesiť otáznik by stačilo nato aby sa z hľadiska antinatalizmu dalo hovoriť o možnom ´deji´,v ktorého jednotnom ´momente zbiehania´ sa sústredia všetky surogáty teda ´znaky´. Že surogáty sú slová, ktoré majú mať cveng, alebo ´zvuk´ je isté, že tieto cvengové zvuky sú pre pojmy obrazmi, v ktorých sa tie dajú označiť za obrazy pre vnútorné prežitky, ale by mal vedieť od nej.
08.12.2024
Vymlácený sklíčka z vitráží, a mříže rezavý. Starý oprýskaný nádraží, kde vlak už nestaví. Vajgly v květináčích a tuny prachu na římsách. Zarezlý výhybky, tvý starý sny, spí utopený v kopřivách. Kolikrát sis duši spálil, když´s ty sny chtěl vyrvat ven? Kolikrát se jiní smáli tvýmu boji s osudem. Kolikrát se jiní smáli a [...]
08.12.2024
V mokrém domě náhle cesta zastavena proudy deště jsou táhlé zmokla i má žena, v šeru a v temnotě kde ze stropu kape voda sedíme tiše nehnutě věříme, že se to poddá, raději i stan v tom domě máme obklopený kalužemi i ty těžké chvíle jsou staré známé požehnané mezi všemi, po noci však přijde den absolutnem vykouzlen my půjdeme s písní dál tou [...]
08.12.2024
zľakne sa a kľakne taktne tne do živého boha pustého človeka z kapusty ktorý mu skrz prsty uniká je to asi mnemotechnika v cmote chemoterapie diskordiána, ktorému sa otvára telesná schrána aby to riskol ten mord bude sa to diať stačí vytrimac príde zima nespokojnosti jeho velebnosti kata v cele smrti chcel by praštiť hlavou o zeď tak ho prosím z omylu vyveď
Celá debata | RSS tejto debaty