666

Na intelektuálnej scéne saussurovského štrukturalizmu jazykoveda spočiatku pôsobila ako mohutný zdroj metodologickej inšpirácie a pomerne dlho hrala významnú inovačnú úlohu vo viacerých spoločenských vedách. V neskoršom vývoji, zhruba v druhej polovici 20. stor., najmä v jeho troch až štyroch posledných desaťročiach,    spolu s rozpadom kolonializmu sa začína vytvárať priestor pre myšlienky multikulturalizmu, prehodnocujú sa postoje vo vzťahu k stále vplyvnému marxizmu – Lyotardovmu ‚veľkému príbehu‘, črtá sa stále jasnejšia perspektíva nevyhnutnej globalizácie. Filozofická reflexia tohto posunu v myslení nastoľuje nové otázky, na ktoré klasický štrukturalizmus a ním inšpirované humanitné vedy vždy nedokážu poskytovať uspokojivé odpovede. C. Lévi-Strauss, ktorý úspešne aplikoval saussurovský binarizmus na mnohé skúmané javy, musel priznať, že sú aj také, ktoré nemožno jednoznačne priradiť ani k jednému pólu binárnej opozície (príroda/kultúra) tak, aby zároveň neboli priraditeľné aj k druhému pólu, napr. tabuizácia incestu (Sim, 1999, s. 201 – 202). Pre J. Derridu ako aj pre viacerých iných vplyvných predstaviteľov francúzskeho ‚vysokého‘ štrukturalizmu to neznamenalo iba zlyhanie binárneho princípu, ale súčasne spochybnenie celého štrukturalistického programu