666

Ciele sa formujú na základe celkovej skúsenosti ľudstva a stúpajú k najvyšším formám ich prejavu v podobe sociálnych, etických a estetických ideálov. Schopnosť stanoviť si ciele je špecificky ľudská schopnosť, ktorá predstavuje základnú charakteristiku vedomia. Vedomie by sa stalo zbytočným luxusom, keby bolo zbavené stanovenia cieľov, teda schopnosti mentálne pretvárať veci v súlade so spoločenskými potrebami. Vzťah medzi cieľavedomou činnosťou človeka a prírodou teda nemožno redukovať len na náhodu. Cieľová činnosť človeka je založená na nespokojnosti so svetom a túžbe zmeniť ho, dať mu formy potrebné pre človeka a spoločnosť. V dôsledku toho sú ciele človeka generované sociálnou praxou, objektívnym svetom a predpokladajú ho. Ale ľudské myslenie je schopné nielen odrážať bezprostredne existujúce, ale aj sa od neho odtrhnúť. Nekonečne rozmanitý objektívny svet so všetkými jeho farbami a formami akoby žiaril, odrážal sa v zrkadle nášho „ja“ a vytváral nemenej zložitý, rôznorodý a prekvapivo premenlivý svet. V tejto bizarnej ríši ducha, jej vlastnom duchovnom priestore, sa pohybuje a tvorí ľudské myslenie. V mysliach ľudí vznikajú pravdivé aj iluzórne zobrazenia. Myšlienka sa pohybuje podľa hotových vzorcov a dláždi nové cesty, pričom láme zastarané normy. Má úžasnú schopnosť inovovať a tvoriť. Uznanie aktívnej, tvorivej povahy vedomia je nevyhnutnou požiadavkou na pochopenie ľudskej osobnosti: ľudia sú produktmi a tvorcami dejín. Komunikáciu s realitou nevykonáva samotné vedomie, ale skutoční ľudia, ktorí prakticky transformujú svet.