keď mi je dobre niekedy tak ako nikdy chcem rozprúdiť reč ako krv.no netrúfam si>

rata rata moja fáta

Holé živobytie Existencie na nule Tak ako minule Hovorím plynule Skĺzavajúc do zabudnutia Pomaly odkvitajúc Chradnúc, vednúc, kvetnúc V chaose výria myšlienky Na všetky tie spomienky o akých nechyrujú Kým perie hmýria Ako hmyz na vzduchu čistom Aký dávno nejestvuje keď človek je vždy na tom istom

Tieňmi ako hmla Všade sa to hemží Čo mne na srdci leží Je tona hliny Ja dole som sám Červami rozobraný Čakám, že skončí sa muka života od Bolesti plačem z hlboka Neviem či som ešte na žive Alebo po smrti, ktorá je sladšia ako med To ona má jediná pre mňa odpoveď

skôr ako sa zamyslíš si uvedomíš, že nesnívaš avšak tento život ťa zabíja

živottento je mi utrpenímprepáč moju nekomunikatívnosť,a le je fakt zlepozria ako dýcham dych cigaretynedosiahol som nič len, že som si siahol na životktorý beztak za veľa nestál

prežívam uzavretý v sebe sám do ticha, ktoré je hlasné počujem ako rastie vo mne ako nezapríčinená vlna apokalypsy

mám problémy dušeprincezna bola kde boladuša bolela veľmi silnožiť viac sa nechcelo

nemôžem byť pri tebe láskavšadeje pretvárkamoja smrtka

keď sme boli malí, a dýchali spolu vzduch detstvavšetko bolo otvorenénie ako je tomu dneskedy chladné múryholokaustovaných obrástli do našich kožíbičuj môj chrbáttak akurátiluminát