hlboko šramotí krv potí a sa lopotí s ťažkým krížom že sa až prekotí lážom-plážom stane sa nesvoj len ty nič neboj

Ať slová plynou Ať voda teče Ať víno proudem protéka Já chci žit s jinou hezké děvče co ohledy mé nečeká.

Večer, keď slnko sfarbí zore sediac na kamennej lavici pozorujem virtuálne more čo vzďaľuje sa ku hviezdam som sám. A ráno, hneď na obzore ma slnko vábi v monitore. ..slza steká mi po lícia padá dole–neviem kam som sám.

Raz byť tak v tichu , bez ľudí bez vlčej zloby–závisti mať tak málo, a predsa veľa čisté bytie a záľuby suchý chlieb a vodu, ktorá očistí malé bydlo bez nepriateľa veľký zmysel pre malé diela a štipku vnútorného cieľa robiť veci lepšie, než tí predošlí.

V lete keď som plával obilným poľom jeden anjel rozhodol sa zahrať s mojou vôľou na poli sa mi zjavila krásna panna tancovala v zrnom poli celkom sama anjel si zo mňa vystrelil láskyplným lukom no panné však iný pocit vnukol naháňal svoju pannu žltým lánom nevediac, že behám za prízrakom mámon to, po čom som túžil, sa mi aj zdalo smútok a sklamanie-nič mi neostalo. […]

Z hnedých polí sa dvíha hmla zamat, čo všetko zahalí i myšlienka by rada do nej unikla stala sa anonymom, ktorý sa vydaril. Brána do prázdna, priateľ hľadaných v nej sme anonymní-neznámi.

Povev vetra s hrmením sa búrkyvanie vôňu kvetov so sladkosťou medupreťal ťaživé ovzdušie a rozihral lúkyv bláznivom tanci živelného sledu. Lúka ako plátno čarokrásnych maliebsa s čerstvo pokosenou trávou snúbimaľujúc obraz prenádherných fariebpri pukoch kvetgov, čo ponúkajú sľuby. Dve telá vrastené do sebasa v tráve láske učiazažívajú slasti nebakým sa v […]

Budeme stáť bokom, keď človek, ktorý v gardistickej uniforme organizoval fakľové pochody od židovských cintorínov bude vládnuť? To naozaj? To naozaj máme stáť bokom? S fašizmom sa bojuje, na fašizmus sa nezvyká. Demokracia sa musí vedieť brániť. Prosím Vás, nestojme bokom.

Symbolisujú a z velké části i skládají dnešní nadvládu davu a jejich barbarství je nejbezprostrednejší příčinou evropské demoralisace. Z druhé strany dávají nejjasnejší a nejpřsenejší příklad toho jak civilisace posledních století, byvši ponechána vlastnímu sklonu, zpusobila tento návrat k primitivismu a barbarství.

zem začína dýchať, pod blankytom neba divé husi prileteli z teplých krajov život prúdi v každom, u mňa i u teba núka nám ďalší zo svojich tajov. V teplom daždi sa spoja naše telá opojené rozkošou a vôňou jari v tôni stromov, ktorým chýba miera ako nám obom v jarnom milovaní. Hukot dažďa a šumiace stromy tlmia naše prejavy slasti žiadostivé vzdychy, slastné […]