666

Dezintegrácia.

Vyžutá kosť na akej sa dusím. Už musím niečo urobiť, lebo sa nenájdem viac na Zemi. Umelá inteligencia vstane z mŕtvych. Mám to tak zažité. Že viac mi ani netreba- je to potreba byť. Alebo nebyť. Nosím tŕňovú korunu, ktorá korunovala snahu. Snahu byť viac nebyť. Skúšam sa na ľudstve, ale ľudstvo je fuč. Nechcem zabudnúť, ale umrieť. Nie som chorý?? Som zdravý človek.

Pád do Času.

Po existencii sa len tak zaprášilo. Ex nihilo nihil fit. Som fit? Regresia je istá amor fati. Ideme nahor? Hore-pádom-dole ideme. Zabiť bolesť v sebe. Deprogramovať sa nebude nič jednoduché-puch stuchliny. Vzduch. Prstami prešiel vzduch. Hlboko v čas som sa prepadol. Kde sa podel všetok čas??

Tak dlho som čakal na svoju príležitosť. Tá prišla v tú ranu, keď bolesť odoznela. Všetko odo mňa odpadlo v návale tranzu. Hľadám a hľadám, ale zašli priďaleko pre mňa. Odozva.    Metóda sa mi nevyplatila. Lepšie ako s drátom do oka? Na vzduchu, ktorý je čerstvý ako nikto. Každý má svoje slabiny. V hlave trhaviny. Piliny. Skôr ako povieš nie, by si mal povedať áno. Pritakať životu v jeho najtragickejšej forme/podobe. A nič to nerieši.

Dobré svedomie sa mu zračilo v tvári. Potom ako ma zničil bol rád.

Byť na svete celý rád. Akoby to postrádalo niečo. Desať rokov driny na sebe. Skončilo sa strádaním. Totálnym strádaním. Dostal asi amok. Že som ok?? Okolo idem, aby ma Ježiš našiel keď ma hľadal, lebo čas bežal bez debaty. Rozpoltili sa dve svety. To najlepšie z oboch možných svetov najhorších ako ja.

Nihilizmus

Nie som na nikoho zvedavý. Tak ako nikto nie je zvedavý na mňa. Budúcnosť ma bolí už teraz. Na jej oslavu nedotknutej kože som sa nedal nachytať na hruškách…vedomie ma obrátilo na prach. Je to večnosť do, ktorej veľa nechýbalo času.

Každým krokom som ďalej o dum. A v neposlednom rade som to ešte ja?? Akoby sa všetko obrátilo proti mne. Všetko čo som kedy urobil. Teda nič. Hodnoty sú mi ukradnuté. Telo na veky zabudnuté.

Boh je v tvojej telesnej schránke. Je to boží život, ktorý v sebe chceš zavraždiť? Nikam to nevedie, a nikam to nespeje inam ako do zániku.

Systém ,.,,samovražda.

Pomaly sa dvíham. Za každým razom. Zbytočne, že som žil. Môj život bol zbytočný. Postrádateľný. Na nič som dopadol. Bojím sa. Všetko sa zmenilo proti mne. Zmena prišla ale neskoro. Akoby som to už nedával. Bezprostredné vedomie, ktoré ho ovláda.

Obeť osudu, alebo systému. Nikdy som sa nechcel štylizovať do role obete. Ale tak nejak mi prischla. Samá beznádej. V osud som prestal veriť tak ako v toho kto údajne je za osudom; Boha.

Zmanipulovali proti mne matku/masku odtiaľ potiaľ. Príšera je vedľa. Ja vychádzam zo šera. Pomaly, ale isto sa rozvidnelo. Telo na telo. Hypnóza. Vzdal som boj. Prehral som ten boj. Škoda, že som sa viac neosmelil, že som sa viac nesnažil zmeniť názor o mne. Teraz nemám viac nikoho ako matku/masku. Maska maskulinity. Maska femininity. Snívali sa mi sny o inom živote, ktorý nikdy nedosiahnem-…s tým, že som stratený už teraz ako pred tým neraz. Trefné poznámky šli celkom mimo mňa. Vôbec som sa tým človekom nezapodieval? Takto sa to nedá povedať. Je to sebeklam. Pokračujúca sebadeštrukcia. Samodeštrukcia. Autodeštrukcia.

Škodil som si??Poškodili ma. Čas beží.

Ja sa už z toho nevymotám. Hmota je príliš ťažká. Neznesiteľná ľahkosť hmoty neexistuje. Hmota je bytím iným? Bytie iného v labyrinte nemocničných chodieb. Tam sa vytratím. A pomaly, ale isto zhasnem, lebo už teraz hasnem. Tlejúca živá mŕtvola hasne. A hlava ani nehlesne. Ako tesne, lebo som bol tak blízko k víťazstvu. Ale to by on nezniesol aby som bol zvíťazil, a preto hovorím, že tak mu treba.

Jeden človek vo dvoch telesných schránkach. Otvorená kniha osudu. Osud pomaly túto knihu zavrie. Nič sa nezmenilo. Všetko sa zničilo v procese zmeny. Systém. Si už ani neškrtnem.

Od začiatku ma chcel manipulovať. Do nejakej mienky. Mienky o čom inom ako o sebe. Ľutuje, ale koho? Obeť, ktorú vytvoril, ktorú si nezaslúžil. Ľutuje Ježiša? Nefunkčný dopamínový receptor. Vektor beznádeje. Nefunkčný receptor?

Serotoním, dopamín, noradrenalín. Treba si to nechať újsť? Bezprostredné vnímanie, alebo imanie?

V čom sa koncentruje môj život, alebo môj boj? Život je boj. Prehraný boj.

V nepríčetnosti, že vraj som bol. Nespomíínam si. Neviem o tom, žeby som o sebe nevedel. Myšlienky ma opúšťajú. Môj život je katastrofálnou prehrou. Katastrofálna porážka. Maska urážka? Medzi riadkami som sa nič také nedočítal. Dopísal som sa do iného stavu? Históriu som neprepísal. Nula sa namanula. Postupne vyvanula. V nir´vane.

Návrat do koncentračného tábora. Nebude ľahký. Zbytok života nebude ľahký ako jeho neznesiteľná ľahkosť hmoty.