je tu deň, ktorý som dlho predlho očakával v napätí, že posledná včola uletí a bola to tvrdá škola na staré kolená ako povedala vyvolená pásomnica cica mica nájemnice a ešte jěpice. Som stál na nohe stračej ale neposral si gače v labyrinte rintintina intelektuála intelektuálskeho pánskeho židoboľševika Brejvika vykántreného skrz mantru pantu verklíka maxipsafíka fikaného v merku …..Chcel som sa pripomenúť cestu z Gulagu do jarných vánkov pod lesom, kde som sa pocikal docikaný, že sa pán x utvrdil v tom, že som planý jak ďábel, ale s dlhým vedením vymyškovanca, ktorého šanca ubzikla keď mu potiahli zlatý kov z kovošrotu ľudia a voš spod chrasty bečala že reč je jeho afektovaná z rekta sekty introspektívnych poslucháčova sediacih si na ušiach, aby zahlušili ten tliach v kuloároch labyrintu párov, ktoré si vylizujú prirodzenia a pojedajú kulo čerstvo vysrané slonom v porceláne ; to je porce disproporce roztrhá ich tygrie mláďa na franforce ..
x