ľud

23. marca 2024, kristian66, Nezaradené

sa mi marí a zdá, že si niečo pripomínam a usínám potom čas beží rovno k nám ale keď sa obzriem som tam sám v uliciach sfingy na očiach nebezpečných kanibalov viem, ale že nie je to moja chyba, že som schybil a zuby si vybil na kameni úrazu zrazu taký ľahký ako duch svätý so mnou spätý prokletý za tí léta na úteku z fleku k fleku a s dušou pľuvanca mi ušla sa šanca psanca aby som cúval a vycúval z prachsprostej púšte za mojou domovinou ktorá si žije travestiu za trest pre pošahaných obyvateľov vákua sponte sua kua perpetuálna konjunktúra kúra vriacou vodou spodnou tou dobou na ceste za lichvármi na lichslavobráne ktorú okupuje hnidopich a jeho pichanda z Andalúzie, ktorá sťahuje žalúzie pri análnom styku v richtiku od piky keď hraju do toho chiky liky tua a ľudia formujú rovné šíky mašírujúce na demoštráciu toho, že sú súce padnúť v boji za imaginárne slobody ľudu, ktorý od strachu pošťal rodnú hrudu z pudu sebazáchovy.