Jeho známa veta: „Myslím teda som“, je lož! Skutočná súcnosť človeka nie je totožná s jeho myslením! Skutočná súcnosť človeka je totožná s prekonaním nášho myslenia! S povznesením sa nad naše myslenie! Len tak sa dotkneme svojho ducha a ovládneme svoju myseľ, ktorá bude od toho dňa slúžiť nášmu duchu. Naša pravá duchovná osobnosť bude potom využívať myseľ ako nástroj, namiesto toho, aby myseľ využívala nás, a to až do takej miery, že s ňou stotožníme svoje bytie a svoju osobnosť.
Myseľ obyčajného nevedomého človeka je ako splašený kôň, ktorý dňom i nocou prostredníctvom myšlienok unáša svojho jazdca kde príde. Myseľ duchovného človeka je ako poslušný kôň, ktorý na podnet svojho jazdca beží iba cestami ušľachtilosti ducha. Cestami dobra, spravodlivosti, čistoty a lásky.
Ten prvý je mysľou ovládaný, a ten druhý myseľ ovláda. Lebo jedine duch je schopný dať mysli správny smer, zatiaľ čo myseľ samotná to nikdy nedokáže. Lebo jedine duch môže smerovať človeka k výšinám Ducha, zatiaľ čo myseľ ho bude vždy smerovať iba k matérii a k materiálnej obmedzenosti.