Až raz dôjdem na koniec svojich dní
mňa zomrieť nechajte a netočte sa toľko okolo,
veď raz i hrniec rozpadne sa na črepy
i mlynské kolo raz zmĺkne.
A nevláčte ma od lekára k lekárovi,
ušetrite trýznivé hľadanie sebe i mne;
každý raz prestane putovať
a starý človek sa rád usadí na priedomí,
o to sa starajte, aby sa trýzeň umierania
na spánok zmenila a nie na lekárske javisko;
stará loď predsa hľadá pokoj v prístave,
choré zviera ulieha vo všetkej tichosti.”