ako kosti zuby škrípu

jazyky ako britvy

sa v tele rýpu

každé slovo na ťarchu

váži viac ako guľa pri nohe

postaviť noemovu archu?

pozerať sa z vrchu hviezdy

na zem bezprízornú

pre istotu

bodať sa nožom na dreň

neostane tu ani tieň

vyškrabať sa hore po vlastnej osy

pľuvanec na rozlúčku od kosy

 rovnováha narušená

medzi životom a smrťou

balansujem neľudské druhy

bilancujem svoje kruhy

rok v pekle

psychiatrických kliník

pre ľudstvo nový milnik

pre mna prienik

do inej dimenzie

vznik, zánik

z letargie

je dobré keď je všetko na piču

katarzie