medzi štyrmi očami so smrťou
uzemnený na čudo
pomaly sa vzdávam zápasu života
pre svoje dobro nerado
a tvárou v jej tvár beztvarú
hľadiac viem, že žiadne
moje dobro neexistuje…pre spásu
cez života čiaru idem
agónia škrtu v rozpočte
duševného zápasu na život a na smrť
, ktorý žijem a prehrávam…v, ktroom neustávam
čo som ustál doposiaľ
kým tým na druhom brehu iným odtiaľ
od seba mávam…potiaľ…tak do varu sa dostávam
s hlavou chladnou ako náhrobný kameň
už tlačím ucho k nemu
chcem byť len nechcem,
vedieť…..zabudnúť…